Bez urovnania konfliktu s Iránom, ktoré by trvalo znovu otvorilo Hormuzský prieliv, však budú trpieť všetci.
Európe zostáva už len asi šesť týždňov, kým jej dôjdu zásoby leteckého paliva. Ak sa neobnoví vývoz ropy Hormuzským prielivom, aerolinky môžu začať už čoskoro rušiť lety. V rozhovore s agentúrou AP to dnes povedal výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu, známej ako IEA, Fatih Birol. Hormuzský prieliv je de facto zablokovaný pre vojnu, ktorú proti Iránu vedú Spojené štáty a Izrael.
Birol v obsiahlom rozhovore vo svojej kancelárii v Paríži s výhľadom na Eiffelovu vežu vykreslil pochmúrny obraz toho, čo Európu čaká, ak sa situácia rýchlo nezlepší. Povedal, že súčasná ropná kríza je najväčšia, aká kedy bola. Jej dopady budú podľa neho znamenať vyššie ceny benzínu, vyššie ceny plynu aj vyššie ceny elektriny.
„Kedysi existovala skupina Dire Straits,“ povedal Birol s odkazom na britskú kapelu, ktorá slávila najväčší úspech v 80. rokoch. Anglické slovné spojenie dire straits sa dá do slovenčiny preložiť napríklad ako „krajná núdza“, prípadne „zúfalá situácia“. „Teraz je to skutočne zúfalá situácia, dopady budú na celú globálnu ekonomiku. Čím dlhšie to potrvá, tým horšie to bude pre hospodársky rast a infláciu po celom svete,“ uviedol.
Ekonomické dosahy budú nerovnomerné a „najviac budú trpieť krajiny, ktorých hlas nie je tak počuť,“ povedal tento turecký ekonóm a expert na energetiku, ktorý stojí na čele IEA od roku 2015. Podľa neho pôjde hlavne o rozvojové krajiny – chudobnejšie štáty v Ázii, Afrike a v Latinskej Amerike.
Bez urovnania konfliktu s Iránom, ktoré by trvalo znovu otvorilo Hormuzský prieliv, však budú trpieť všetci, povedal. „Niektoré krajiny môžu byť bohatšie ako iné. Niektoré môžu mať viac energie ako iné, ale žiadna krajina, žiadna krajina nie je voči tejto kríze imúnna,“ varoval.
Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán. Ako jeden z dôvodov uvádzali obavy, že by Irán mohol získať jadrovú zbraň. Teherán a jeho spojenci v odvete začali dronmi, balistickými strelami a raketami útočiť na Izrael a na arabské štáty v regióne, kde sú americké vojenské objekty.
Terčom iránskych útokov sa však stali aj civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry alebo obchodných lodí v Hormuzskom prielive. Touto vodnou cestou pred vojnou prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Bez znovuotvorenia Hormuzského prielivu by podľa šéfa IEA mohli niektoré ropné produkty z trhu úplne zmiznúť. V Európe „čoskoro budeme počuť správy, že niektoré lety z mesta A do mesta B môžu byť zrušené kvôli nedostatku leteckého paliva,“ povedal.
Birol sa tiež vyslovil proti takzvanému systému mýtnej brány, ktorý Irán uplatňuje voči niektorým lodiam. To znamená, že im umožňuje prielivom preplávať za poplatok. Birol varoval, že ak by sa tento prístup stal trvalejším, mohol by vytvoriť precedens, ktorý by sa následne uplatnil aj na ďalších kľúčových námorných trasách, vrátane strategického Malackého prielivu v Ázii.
„Ak to raz zmeníme, môže byť ťažké to vrátiť späť,“ povedal šéf energetickej agentúry. „Bude náročné mať systém poplatkov tu, ale nie inde,“ pokračoval. „Rád by som videl, aby ropa prúdila bezpodmienečne z bodu A do bodu B,“ dodal.
Birol tiež povedal, že v Perzskom zálive teraz čaká viac ako 110 tankerov naložených ropou a viac ako 15 lodí s nákladom LNG, ktoré by mohli pomôcť zmierniť energetickú krízu, ak by mohli preplávať Hormuzským prielivom. „Ale to nestačí,“ upozornil Birol. Aj v prípade uzavretia mierovej dohody by podľa neho mohlo trvať mnoho mesiacov, kým sa kvôli škodám na energetickej infraštruktúre obnoví predvojnová úroveň produkcie.
„Viac ako 80 kľúčových zariadení v regióne bolo poškodených. A z týchto 80 je viac ako tretina poškodená vážne alebo veľmi vážne,“ upozornil. „Bolo by veľmi optimistické veriť, že to pôjde veľmi rýchlo,“ povedal Birol. „Návrat na úroveň pred vojnou bude postupný a môže trvať až dva roky.“
