Americká centrálna banka (Fed) v stredu 2. 11. podľa očakávania opäť zvýšila úrokové sadzby o 0,75 percentuálneho bodu. Jej základná sadzba sa tak dostala do rozpätia 3,75 až 4,00 percenta, teda na najvyššiu úroveň za takmer 15 rokov.
Banka naznačila, že by v budúcnosti mohla úroky zvyšovať pomalším tempom. Jej šéf Jerome Powell však uviedol, že úroky by sa vo finále mohli vyšplhať na vyššiu úroveň, ako sa predtým predpokladalo. To viedlo k výraznému poklesu amerických akcií.
Powell na tlačovej konferencii uviedol, že „prichádza čas“ k presunu k menej výraznému zvyšovaniu úrokov. Dodal, že tento čas by mohol nastať už na decembrovom zasadnutí banky.
Upozornil však, že bude ešte istý čas trvať, kým sa úrokové sadzby vyšplhajú na dostatočne vysokú úroveň. Vyhlásil tiež, že je zatiaľ predčasné hovoriť o prerušení zvyšovania úrokov.
Ceny a dopady prísnej menovej politiky
Fed sa podobne ako ďalšie centrálne banky snaží zvyšovaním úrokov obmedziť infláciu. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v Spojených štátoch sa v septembri tretí mesiac po sebe spomalilo.
Inflácia dosiahla 8,2 percenta oproti augustovým 8,3 percenta. V júni sa inflácia vyšplhala na 40-ročné maximum 9,1 percenta.
Úrokové sadzby zvýšil Fed o 0,75 percentuálneho bodu už štvrtýkrát za sebou.
Fed v najnovšom vyhlásení uviedol, že v najbližších mesiacoch pri rozhodovaní zohľadní kumulatívny vplyv doterajšieho zvyšovania úrokov na ekonomiku. Poukázal tiež na to, že istý čas trvá, kým sa sprísňovanie menovej politiky plne prejaví vo vývoji ekonomiky a inflácie.
Zvyšovanie úrokov pomáha brzdiť infláciu, zvyčajne však má negatívny vplyv na hospodársku aktivitu. Powell už skôr varoval, že prísna menová politika potrebná na potlačenie vysokej inflácie bude americké domácnosti aj podniky bolieť. Jej dopady sa podľa neho prejavia vyššou nezamestnanosťou a možno aj hospodárskou recesiou.
