Definitívna podoba pomoci v energetickej kríze je na stole. Po strope na ceny elektriny a plynu pre firmy dnes vláda oznámila aj hornú hranicu najočakávanejších cien pre budúci rok – elektriny, plynu a tepla pre domácnosti. Minister hospodárstva Karel Hirman v rozhovore pre Forbes vysvetlil, koľko peňazí dá štát na kompenzáciu zvýšených nákladov za energie v tomto a budúcom roku.
Môžete povedať, aká bude definitívna verzia energetickej pomoci pre firmy, ktoré zasiahlo bezprecedentné zvýšenie cien energií po útoku Ruska na Ukrajinu?
V tomto roku môžem ako minister hospodárstva garantovať schému pomoci v objeme 360 miliónov eur, ktorú spúšťame práve dnes (1. decembra 2022). Hľadali sme rýchlu cestu, pretože kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
Vzhľadom na prísne európske pravidlá pre štátnu pomoc sme našli riešenie vo využití dočasného krízového rámca pomoci, ktorý Európska komisia schválila po útoku Ruska na Ukrajinu.
Spustenie pomoci malo dve podmienky – schválenie novely štátneho rozpočtu pre tento rok, čo sa podarilo v októbri, a odobrenie schémy v Bruseli, čo podarilo tento týždeň. Splnili sme sľuby a plán, že schému pomoci spustíme začiatkom decembra.
Môžete podávať žiadosti o kompenzácie
Ako konkrétne štát pomôže firmám?
Počnúc dnešným dňom prijíma ministerstvo hospodárstva žiadosti o kompenzáciu vysokých cien energie v tomto roku. Web, žiadosti aj celý informačný systém rezortu máme pripravený a posilnený tak, aby zvládol príliv žiadostí v objeme tisícok denne.
Kritériá sme nastavili tak, aby sme boli schopní vyplatiť pomoc ešte v tomto rozpočtovom roku.
Aké sú kritériá pomoci?
Zásadné sú dve. Kompenzácie budeme vyplácať za dva mesiace – august a september tohto roka. Za tieto dva mesiace zaplatíme žiadateľom 80 percent zo sumy, ktorú zaplatili nad 199 eur za megawatthodinu (MWh) elektriny alebo nad 99 eur za MWh plynu.
Všeobecné podmienky sú rovnaké ako pri iných žiadostiach o štátnu pomoc, teda čestné vyhlásenia, že subjekt nedlhuje na daniach, nedlhuje na odvodoch a podobne.
Prečo ste vybrali august a september?
V týchto mesiacoch boli ceny elektriny aj plynu obchodované na burzách najvyššie. Kto bol tie dva mesiace na voľnom trhu a nakupoval za spotové ceny, krvácal. Navyše, údaje za tieto mesiace sú už uzavreté a dodávatelia energií nám ich vedeli poskytnúť komplexne spracované.
Pomôžeme do výšky pol milióna eur
Dokedy je možné podávať žiadosti?
Žiadosti budeme prijímať predbežne do 22. decembra tohto roka, pretože potom prídu vianočné sviatky a štátna pokladnica sa tento rok uzatvára 29. decembra. To sú objektívne kritériá, s ktorými ako minister hospodárstva nič neurobím.
Bude to podnikateľom stačiť na podanie a zdokladovanie žiadosti?
Predpokladáme, že je to dostatočná doba, pretože základné podmienky pomoci sme už komunikovali a zodpovednejšie podnikateľské subjekty sú už určite pripravené. Navyše, podmienky sú jednoduché, žiadosť je jednoduchá a administrácia by teda mala byť tiež jednoduchá.
Žiadame len elementárne údaje. Vieme si ich rýchlo spárovať s údajmi od dodávateľov a do dvoch dní by mala ísť platba. Žiadosti budú procesované elektronicky, cez elektronický podpis, ktorý by mali mať všetky podnikateľské subjekty.
Kto si môže pomoc nárokovať?
Schéma pomoci platí prakticky pre všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť. Pomôžeme teda aj organizáciám, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť neziskového charakteru, napríklad domovom sociálnych služieb, zdravotníckym zariadeniam, neziskovým združeniam a podobne.
Pomáhame všetkým podnikateľským subjektom bez rozdielu veľkosti či sektora biznisu a nepodmieňujeme to ďalšími kritériami, napríklad vykázaním prevádzkovej straty.
Koľko peňazí dostanú žiadatelia o energetickú pomoc?
Horný limit pre tento rok je 500-tisíc eur. Ak počítame aj budúci rok, strop pre túto schému pomoci je celkovo dva milióny eur na jeden subjekt do decembra 2023.
Pre tohtoročný strop pol milióna eur sme sa rozhodli preto, aby nám ostali finančné prostriedky aj na budúci rok. Ale uvidíme, koľko žiadostí vo finále príde.
Pomoc v budúcom roku závisí od rozpočtu
Máte nejaký odhad?
Na základe dát od dodávateľov vieme, že by sme nemali prekročiť celkovú sumu pôvodne rozpočtovaných 600 miliónov eur. Predpokladáme, že to bude približne 350 miliónov eur.
Koľko bude disponovaných v budúcom roku?
Štátny rozpočet na budúci rok počíta s čiastkou 1,4 miliardy eur pre podnikateľské subjekty.
Odkiaľ sú tieto peniaze?
Nejde o zdroje Európskej únie, ale o zdroje štátneho rozpočtu, ktoré však môžeme použiť v rámci dočasného krízového rámca pomoci, ktorý bol pre členské krajiny EÚ schválený po útoku Ruska na Ukrajinu.
Závisí táto pomoc od schválenia rozpočtu?
Pomoc v tomto roku nie. Pomoc po prvom januári áno – bude záležať na tom, v akej podobe a či bude schválený štátny rozpočet na budúci rok. Bez peňazí sa pomoc jednoducho nedá realizovať.
Sme jedna z mála krajín, ktoré dokázali pomoc sprocesovať takto rýchlo. Väčšina až po prvom januári.
Riešenie pre veľké firmy pripravujeme
Pol milióna bude najmä pre veľké hospodárske subjekty nedostatočná. Budú môcť súbežne čerpať aj zo schémy, ktorú ministerstvo otvorilo v novembri v objeme 40 miliónov eur? Aké máte od nich ohlasy?
Áno. Sú to rôzne schémy a je to možné. Rozumiem tomu, že veľkým subjektom sa čiastka pol milióna eur nemusí zdať veľmi atraktívna. Viete, peňazí nikdy nie je dosť.
Ale chcem povedať, že dialóg s veľkými firmami a odberateľmi energií bol veľmi korektný a vecný. Zhodli sme sa v mnohých veciach a po vysvetlení a zvážení reálnej situácie a limitov štátneho rozpočtu pochopili, že viac sa nedá a boli spokojní.
Súčasne sme sa zhodli na nejakých riešeniach pre prvý kvartál budúceho roku, ktoré už máme pripravené.
Avizovali ste, že budete v tejto schéme pokračovať aj budúcom roku…
Áno aj toto patrí medzi pripravené opatrenia, s limitovanou čiastkou na prvý kvartál, aby sa to neminulo celé, lebo nevieme čo sa bude diať v priebehu roka a nechceme všetko minúť len na niektoré subjekty.
Môžete priblížiť ďalšie opatrenia?
Nepredbiehajme. Napokon, všetko bude závisieť od toho, či bude schválený štátny rozpočet. Ak nebude, napriek tomu, ako sme dohodnutí, na pomoc jednoducho nebudú financie.
Akú odpoveď máte pripravenú pre kritikov, ktorý hovoria, že takto vydierate opozíciu, aby podporila menšinovú vládu a jej štátny rozpočet?
Platí staré české príslovie „bez peňez do hospody nelez“. Bavíme sa o miliardových čiastkach, ktoré sú v histórii tejto krajiny, ale aj celkovo v EÚ nevídanou pomocou. Je však potrebné ich vyčleniť ako kompenzácie na to, aby sme udržali elementárny chod štátu a spoločnosti. Ak niekto hovorí, že je to PR akcia vlády, tak to odmietam.
Ceny energií v budúcom roku
Aké budú ceny energií pre domácnosti v budúcom roku?
Podľa toho, či sa rozprávame o elektrine, plyne alebo teple, respektíve centrálnom vykurovaní. Situácia je veľmi odlišná v každej oblasti, preto tie riešenia musia byť rôzne.
Môžete povedať, aká bude cena elektriny pre domácnosti?
Pokiaľ ide o elektrinu, platí memorandum z februára tohto roka, ktoré podpísali Slovenské elektrárne s ministerstvom financií pod vedením Igora Matoviča a rezortom hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka. Dohoda určila cenu aj objem dodávky elektriny na dva roky 2023 a 2024.
Hovoríme o cene 61,21 eura za megawatthodinu, aká bola aj v tomto roku?
Áno, ale spresním to. Je to cena za silovú zložku elektriny, teda samotnú komoditu, ktorú vyrobia jadrové reaktory na Slovensku. Na ceste k domácnostiam sa však k nej nabalia ďalšie poplatky, napríklad prevádzkové náklady SPP sprostredkovateľa, ktorý ako obchodník predáva túto elektrinu ďalším dodávateľom a samotným domácnostiam (samotné Slovenské elektrárne sa obchodu s dodávateľmi domácností nevenujú, pozn. red.).
Aké vysoké sú tieto poplatky?
Navyšujú cenu silovej zložky elektriny nad 75 eur za MWh.
K tomu je potrebné prirátať ešte ďalšie poplatky, napríklad za koncovú distribúciu do domácností, ktoré tvoria viac ako polovicu jej konečnej ceny a tento rok by sa mali zvýšiť.
Áno. A to nám dá koncovú cenu.
Cena elektriny pre domácnosti
Akú? Aká teda bude finálna cena elektriny?
Nebude výrazne iná ako v súčasnosti. Domácnosti môžu v zásade počítať s rovnakou cenou ako v tomto roku.
Chcem zdôrazniť, že podmienky memoranda sme museli komunikovať s Európskou komisiou a intenzívne rokovania v tejto veci sa reálne začali až po mojom nástupe do funkcie ministra. Nebolo to jednoduché, ale našťastie sme tento týždeň získali súhlas s jeho uplatnením.
Brusel to nebude považovať za štátnu pomoc, aj keď má určité podmienky, ktoré musíme rešpektovať. Je to veľké víťazstvo, lebo po schválení zákonov o všeobecnom hospodárskom záujme dnes viem ako minister rozhodnúť, že cenová hladina ostane na súčasnej úrovni, možno mierne zvýšená.
Dohoda znie na objeme 6,15 terrawathodiny. Bude to stačiť na spotrebu domácností v budúcom roku?
Na základe doterajších dát a v prípade, že domácnosti nezačnú spotrebúvať výrazne viac elektriny by to malo stačiť. Otázne je, aký výkon dosiahne v budúcom roku tretí reaktor Mochoviec, pretože ešte stále nebeží. Ale v tomto máme záväzok Slovenských elektrární, že elektrinu dodajú.
Dodatočné zdanenie musí byť citlivé
Aj v prípade, ak v parlamente prejde čerstvo predložený návrh zákona o dodatočnom zdanení výnosov výrobcov elektriny?
Nadmerné zdanenie výrobcov elektriny nariadila v októbri Európska komisia, osobne som za to nehlasoval, aj keď z iných dôvodov, ale musím ho rešpektovať.
Áno, môže to ovplyvniť ďalší vývoj situácie. Musíme zabezpečiť takú úroveň zdaňovania, ktorá bude pre Slovenské elektrárne únosná.
Je to otvorená otázka, ale mám záujem, aby sme aplikovali nariadenie Bruselu tak, aby neohrozilo súčasnú dohodu o cene s elektrárňami.
Podľa návrhu zákona, ktorý je v parlamente, plánuje vláda vybrať dodatočných 300 miliónov eur…
To je hrubý odhad a reálna výška bude závisieť od rôznych faktorov.
Slovenské elektrárne už v minulosti protestovali. Ako reagujú na návrh zákona o dodatočnom zdanení?
Takto. Dohoda funguje a má zmysel len vtedy, keď je vzájomne výhodná. Túto zásadu som vždy presadzoval a tento postoj zastávam aj na poste ministra a vo vzťahu k Slovenským elektrárňam.
Potrebujeme sa normálne a korektne dohodnúť tak, aby to neohrozilo chod a platobnú schopnosť elektrární a súčasne memorandum, ktorá prináša občanom veľmi dobré podmienky.
Akým spôsobom pomôže elektrárňam štát?
Štát už dnes ako jeden z akcionárov pomáha Slovenským elektrárňam preklenúť zložité obdobie v oblasti cash-flow spojené s tým, že tretí reaktor ešte stále nie je v prevádzke a nezarába.
Ako to bude s cenou plynu na budúci rok?
To je iná téma. Máme na vláde schválený zákon o všeobecnom hospodárskom záujme pre plyn. Plyn na Slovensku neťažíme, nevieme teda postupovať ako v prípade elektriny. SPP má nakúpené zásoby, regulátor (ÚRSO, pozn. red.) tú cenu pozná a my vieme, že ak by ju mali znášať domácnosti, nárast ceny by bol enormný až neznesiteľný pre drvivú časť domácností.
Musíme preto prijať kompenzačnú schému, stanoviť znesiteľnú cenu a rozdiel dodávateľom vykompenzovať. Na to však potrebujeme veľké zdroje zo štátneho rozpočtu.
Ako minister mám všetko pripravené, ale výsledok majú v rukách poslanci. To nie je výhovorka, ale fakt.
Zdroje nevieme vziať inde, len cez zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. Ak teda nebude schválený, kompenzácia ceny pre domácnosti nebude možná. Ak schválený bude, cena plynu stúpne v priemere o 15 percent.
Náklady na vykurovanie stúpnu
Je situácia iná v prípade cien za teplo?
Tam je veľmi komplikovaná situácia. Dodávateľov a výrobcov tepla je niekoľko stoviek a podmienky sa líšia podľa regiónov. Každý centrálny systém vykurovania má svoje osobitosti, dokonca len v Bratislave je niekoľko rôznych režimov.
Dohodu sme preto hľadali veľmi dlho a zložito. Aj v tomto prípade sa rokovania začali až po mojom nástupe, no aj vďaka skvelej spolupráci s ÚRSO sme si postupne poskladali obraz situácie z ich dát.
Podľa toho sme vytvorili riešenie, ktoré je v parlamente, aby sme mohli stanoviť ceny tepla v centrálnych systémoch vykurovania na celom území Slovenska tak, aby bola cena pre domácnosti znesiteľná.
Riešenie v tomto prípade prejde, ak poslanci schvália nielen štátny rozpočet, ale aj predmetnú novelu zákona. Ak ju parlament neschváli, vláda a ministerstvo nemá žiadne páky na korekciu cien tepla v budúcom roku, ktoré určí regulátor na základe podkladov od firiem.
Trúfnete si odhadnúť, či to prejde?
Bude to komplikované. Návrh už kritizuje aj SaS, bez toho, aby predstavili iné riešenie, takže som zvedavý. Snažíme sa zachytiť všetky situácie, domáce kotolne, rôzne spôsoby pripojenia na dodávku tepla, rôzne spôsoby vykurovania, tu sa ukazuje, aký je ten život na Slovensku pestrý.
Napriek tomu sme museli dať návrh zákona do skráteného legislatívneho konania, pretože inak by sme to nestihli. A skôr sa nedalo. Údaje sme získavali postupne a riešenie stavali na zelenej lúke, pretože sme nemali inšpiráciu z iných krajín a na ministerstve nebolo v tomto smere nič rozbehnuté.
Dúfam, že sa k tomu poslanci postavia zodpovedne a pomôžu 1,8 milióna ľudí, ktorí sú na Slovensku závislí od centrálneho vykurovania.
Bez kompenzácií by to bolelo
O koľko by cena stúpla bez korekcie?
Tu sa ukazujú tie obrovské rozdiely. Sú prípady, kde by cena dokonca klesla a tiež prípady, kde by sa zvýšila o 700 percent.
Ako budú medzi rôzne energie rozdelené tri miliardy eur, ktoré vláda vyčlenila na riešenie energetickej krízy?
Na elektrinu pôjde minimum, lebo to rieši memorandum os Slovenskými elektrárňami. Zvyšok nechcem veľmi rozmieňať na drobné, bude to zhruba pol na pol, pričom celkový účet bude určite vyšší ako tri miliardy eur. Chceme však využiť aj štrukturálne fondy zo starého programového obdobia , na ktoré sme dostali výnimku.
Kto je Karel Hirman (52)
Dlhoročný novinár s expertízou v oblasti energetiky vyštudoval ťažbu a prepravu ropy a plynu na Ruskej štátnej univerzite nafty a plynu Ivana Michajloviča Gubkina a na Technickej univerzite v Košiciach.
V oblasti energetiky podnikal a pôsobil aj ako manažér a člen orgánov riadenia v energetických spoločnostiach a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
Bol poradcom pre energetiku bývalej premiérky Ivety Radičovej, exministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka či bývalého ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. Ako energetický poradca sa podieľal na predvolebných programoch KDH a koalície Spolu a Progresívne Slovensko.
Je členom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. V kresle ministra hospodárstva pôsobí od septembra 2022 ako nepolitický odborník.