Ako balenie potravín vplýva na zdravie človeka? Sú plasty zlé alebo je zlý len prístup ľudí? Prečo zálohujeme pivné fľaše, ale sklo z vína ide do odpadu? Odborníci poznajú odpovede.
V spolupráci s vedcami, podnikateľmi a predstaviteľmi Európskej únie sme sa pozreli na to, či je vôbec zálohovanie ekologickejšiu alternatívou ako separovaný odpad a ako nám v tomto celom chaose pomáha Európska únia.
Plast ako ochranná zložka
Profesor Peter Šimko z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie sa venuje problematike plastových obalov a vplyvu na potraviny už desaťročia. Podľa neho chémia plastových obalov aktuálne nie je problémom pre zdravie človeka.
Vo svojich štúdiách dokonca prišiel na to, že balenie do plastu môže byť v niektorých prípadoch prospešné a plasty môžu z určitých druhov potravín „absorbovať“ zdraviu škodlivé látky, ktoré tak namiesto ľudského organizmu poputujú do odpadu spolu s obalom. Omnoho väčším problémom pre ľudstvo je však nezvládnutá recyklácia a celé odpadové hospodárstvo, ktoré zahlcuje prírodu.
„Obalové materiály podliehajú európskej legislatíve a na území Európskej únie sa dnes môžu používať na balenie potravín len také, ktoré prešli testami a garantujú takzvanú zdravotnú neškodnosť. Tým nechcem povedať, že tie obaly sú absolútne inertné, ale za daných podmienok a na základe súčasných vedeckých poznatkov nie sú pre zdravie človeka nebezpečné,“ hovorí profesor Šimko.
Regulácia EÚ z roku 2004 stanovuje, že materiály, ktoré sú v styku s potravinami, nemôžu uvoľňovať do potravy látky nebezpečné pre zdravie a obaly nemôžu výrazne ovplyvňovať jej zloženie, chuť či vôňu.
„Vhodne zvolený plastový obalový materiál je jeden z bezpečnostných prvkov, ktoré vkladáme medzi potravinu a zdravie spotrebiteľa,“ pokračuje profesor z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorý sa zaoberá interakciou plastových obalov s potravinami viac ako 30 rokov.
V článku sa ďalej dočítate
- Je sklo ekologickejšie ako plast?
- Vrátiť alebo recyklovať sklenené obaly?
- Ožije myšlienka vratných vínových fliaš?
- Výrobcovia na ceste k ekológii
„Plasty sú podľa mňa výborný fenomén, pretože dokážu z hľadiska svojich fyzikálno-chemických vlastností znižovať obsah niektorých rakovinotvorných látok obsiahnutých v potravinách vo všeobecnosti. Naše výskumy a vedecké experimenty, ktoré boli publikované aj v renomovaných zahraničných časopisoch, dokumentujú, že plastové obalové materiály sú významné vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, pretože dokážu vytiahnuť nebezpečné látky z potravín a pohltiť ich do svojho telesa. Na začiatku teda máme nebezpečnú potravinu a bezpečný obalový materiál, po prebehnutí dejov máme bezpečnú potravinu a nebezpečný obalový materiál, ktorý však nekonzumujeme. Dokážeme teda takpovediac ozdraviť potravinu,“ vysvetľuje výsledky štúdií profesor Šimko.
Uvoľňovanie mikroplastov
„Uvoľňovanie mechanických častí obalov je však novou problematikou a nevieme aktuálne povedať, či a do akej miery budú tieto časti škodiť ľudskej populácii,“ dopĺňa profesor Šimko s tým, že dnes sa mnohé vedecké práce zaoberajú mikroplastmi, ktoré sa mechanickou degradáciou uvoľňujú z obalov. Aktuálne však nie je dostatok vedeckých poznatkov na to, aby sa mohlo vzniesť jasné stanovisko.
„Dovolím si tvrdiť, že balenie potravín do plastových materiálov je v súčasnosti jeden z najmenších problémov, ktoré ľudstvo má,“ hovorí Šimko na margo vplyvu plastov na ľudské zdravie.
„Po splnení funkcie obalového materiálu sa však tento obal stáva závažným ekologickým rizikom. Plasty sa stávajú nepriateľom pre ľudstvo v dôsledku nezvládnutej sekundárnej aktivity ľudí, ktorá spočíva v cielenej a systematickej likvidácii a recyklácii obalových materiálov na báze plastu. Tieto aktivity sú však momentálne zanedbávané,“ zdôrazňuje profesor Šimko.
Je sklo ekologickejším variantom než plast?
Podľa europoslanca Martina Hojsíka je aktuálne v EÚ stanovená stratégia, ktorej cieľom je, aby všetky plastové obaly uvádzané na európsky trh boli do roku 2030 opätovne použiteľné alebo nákladovo efektívne recyklovateľné.
Je však škoda, že aj niektoré neplastové obaly stále musia putovať do odpadu, napríklad sklo z nápojov. „Opätovné používanie je šetrnejšie k životnému prostrediu a klíme než recyklácia a omnoho viac než spaľovanie s využitím energie,“ dodáva na túto tému europoslanec Hojsík.
Pri sklenených obaloch nám zase vzniká iná otázka, či je ekologickejším variantom ako plasty. Mnohí riešia otázku jeho energeticky náročnej recyklácie. Sklenené fľaše sú výborným adeptom na obehové hospodárstvo a nie je preto potrebné ich všetky vystaviť procesu separovaného zberu, recyklácie, opätovného tavenia a výroby nových sklenených obalov.
Neznámou však stále ostáva, či je vhodnejšie, aby bola sklenená fľaša vratná a znovu sa využila, alebo je ekologickejšie ju zahodiť do zeleného kontajnera a neskôr recyklovať.
Ktorá cesta je vhodnejšia a prečo sa dnes v slovenských reťazcoch zálohujú len pivné fľaše, Coca-Cola a Kofola so svojím projektom Cirkulka?
Vrátiť a opäť použiť či recyklovať?
Čo sa týka legislatívy na Slovensku, v súčasnosti funguje zálohovanie sklenených nápojových obalov na dobrovoľnej báze výrobcov, podotýka analytička z Inštitútu environmentálnej politiky Stella Košíková a dodáva, že pri zálohovaní sklenených fliaš hrá veľkú rolu najmä cena prepravy.
Spoločnosť Kofola ČeskoSlovensko vníma problém hlavne s dostupnosťou skla a jeho nákladovou zložkou. „Sklársky priemysel zasiahli krízy minulých rokov, a to sa podpísalo na dostupnosti a cenách surovín,“ dodáva Jana Ptačinská Jirátová z Kofoly.
A čo na to hovoria dáta z pohľadu ekológie? Mnohé štúdie sa odvolávajú na fakt, že výroba a recyklácia skla spotrebuje omnoho viac CO2 ako výroba a recyklácia plastov. Viaceré štúdie a testy naznačujú, že sklenené fľaše majú väčší ekologický dopad než iné materiály, do ktorých sa balia nápoje.
Ťažba kremičitého piesku potrebného na výrobu skla je veľkým zásahom do životného prostredia. Negatívom je napríklad energetická náročnosť, keďže sklo sa taví až pri teplote 1 600 °C a plastom stačí teplota 250 °C. Ďalším faktorom je váha a aj náročnosť prepravy. Energetická náročnosť pritom naznačuje, že podpora opätovného využitia sklenených fliaš by mohla byť ekologickejšia ako jeho recyklácia. Pri plastoch mnohé faktory odpadajú, problémom však opäť zostáva jeho nezvládnutá likvidácia a recyklácia.
„Nedávne štúdie napríklad preukázali, že opakovane použiteľné obaly sú pri splnení určitých podmienok ekonomicky výhodnou alternatívou k jednorazovým obalom. Napríklad analýza obalov na donášku potravín, sekundárnu prepravu a nápojové obaly zistila, že opakovane použiteľné obaly na donášku potravín sú pre používateľov služieb lacnejšie a poskytovatelia systémov dosahujú návratnosť investícií v 3. až 4. roku. V prípade sekundárnych prepravných obalov výsledky ukazujú, že návratnosť investícií pre poskytovateľa systému sa dosiahne medzi 2. a 3. rokom a náklady používateľa sú podobné. Opakovane použiteľné nápojové obaly sú pre používateľov ekonomicky výhodné a návratnosť investícií pre poskytovateľov systémov možno dosiahnuť medzi piatym a šiestym rokom,“ vysvetľuje europoslanec Hojsík, že dobre nastavené opätovné využívanie môže byť v konečnom dôsledku výhodnejšie aj pre podnikateľov.
Vratné fľaše na Slovensku
Kedysi boli vratné aj fľaše od vína, od istého času s tým však väčšina vinárov skončila a fľaše sa tak už v reťazcoch nezálohujú. Opýtali sme sa niektorých podnikateľov z vinárskej obce, aký postoj majú k podpore obehového hospodárstva v tomto smere. Boli by za opätovné zavedenie vratných fliaš od vína?
„Bohužiaľ, v súčasnom stave by to bez výraznej podpory zvonku nebolo realizovateľné, keďže by to znamenalo veľké technologické zásahy do našej výrobnej linky a obzvlášť keď zvážime, že víno sa plní do rôznych formátov sklenených fliaš, nie do jedného typu ako napríklad pivo. Ďalej by bolo treba určite zvážiť ekologickú náročnosť logistiky a umývania fliaš. Z môjho pohľadu by však mali najmä oprávnené spoločnosti zaoberajúce sa recykláciou odpadu, ktorým platíme slušné peniaze za uvedenie obalu do obehu, robiť väčšiu osvetu a zabezpečiť napríklad lepšiu distribúciu kontajnerov na sklo, aby recyklácia fungovala tak ako má,“ hovorí Samuel Waldner, obchodný riaditeľ vinárstva Chateau Topoľčianky.
Eduard Šebo z vinárstva Chateau Modra sa v tomto smere vyjadril, že zálohovanie je pre spoločnosť príliš zaťažujúci a nákladný faktor.
„Recykláciu a správne zálohovanie odpadu by mal riešiť spotrebiteľ. Z môjho pohľadu sú aj automaty na PET fľaše nezmysel, malo by sa to jednoducho vyhadzovať do triedeného odpadu, ušetrili by sme celý obrovský reťazec.“
Zálohovanie plastov ako jedno z riešení
Spotrebitelia sa však zväčša pozerajú najmä na cenu a svoj komfort. Triedenie odpadu nebolo pre ľudí také motivujúce ako dnešný systém zálohovania, ktorý funguje od januára 2022 s PET fľašami a plechovkami.
V ňom totiž zohráva veľkú úlohu aj vrátená cena, hoci 15 eurocentov za fľašu nie je veľa, ľudí to motivuje k väčšej zodpovednosti a odrážajú to už aj čísla. Podľa údajov Správcu zálohového systému je miera návratnosti plastových fliaš na Slovensku za rok 2023 až 88 percent.
„Žiadny systém separovaného zberu na svete doposiaľ nedokázal a ani v súčasnosti nedokáže zabezpečiť zber a recykláciu na takej vysokej úrovni. Zväčša dosahuje mieru zberu a recyklácie okolo 50 až 60 percent, výnimočne nad 60 až 70 percent,“ zdôrazňuje benefit zálohovania oproti separovanému zberu europoslanec Martin Hojsík.
Dodáva, že v najbližších rokoch zavedú zálohovanie nápojových jednorazových obalov všetky krajiny EÚ. Únia totiž stanovila cieľ zberu nápojových obalov z plastov pre recykláciu na 90 percent do roku 2029.
„To sa inak ako zálohovým systémom dosiahnuť nedá, separovaný zber také vysoké miery recyklácie nedokáže dosiahnuť,“ komentuje Hojsík.
„Používanie výrobkov, obalov a systémov šetrnejších k životnému prostrediu vie byť takisto pohodlné, často aj ekonomicky výhodné a mýty o tom, že tomu tak nie je šíria neraz tí, ktorí profitujú zo zastaraných znečisťujúcich riešení. Zálohované a opakovane používané obaly sú už dnes ľahké, praktické pre spotrebiteľa, spravidla lacnejšie, ak má spotrebiteľ vytvorené dobré podmienky a ekonomickú motiváciu pre ich vracanie, bez problémov sa drvivá väčšina ľudí zapojí do environmentálne šetrných systémov,“ zdôrazňuje ďalej europoslanec Hojsík.
Výrobcovia a maloobchod na ceste k ekológii
Čo si o tom myslia maloobchodníci či výrobcovia? Ako sa snažia podporovať udržateľnosť? Kofola, ktorá vlani spustila predaj nápojov vo vratnom skle pod názvom Cirkulka, potvrdzuje, že u zákazníkov hrá veľkú úlohu komfort a cena.
„Máme dopyt, ale obal má pre spotrebiteľa určité obmedzenia v manipulácii. Je ťažký, čo môže byť pre niekoho nekomfortné. Nedá sa povedať, že by sa nepredával, no zďaleka zatiaľ nejde o náhradu PETu, prípadne by mal potenciál nahradiť nejaký väčší objem spomínaného obalu,“ hovorí Jana Ptačinská Jirátová, hovorkyňa skupiny Kofola ČeskoSlovensko. Pridáva sa aj Tesco, podľa ich údajov posudzuje kvalitu produktu a obaly veľmi malá časť zákazníkov. „Väčšina zákazníkov sa pri výbere zameriava na cenu a kvalitu produktu,“ dodáva Mária Zerzanová, hovorkyňa Tesca na Slovensku.
Obe spoločnosti však vzápätí dodávajú, že sa snažia ísť príkladom a zavádzať riešenia, ktoré čo najmenej zaťažujú životné prostredie a sú udržateľné z pohľadu podnikania aj ekológie.
Rovnováha medzi podnikaním a udržateľnosťou
Ako nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou podnikania a jeho dopadom na životné prostredie?
„My sa snažíme znižovať množstvo obalov a ponúkať všetky alternatívy, ktoré sú pri výrobe, distribúcii a používaní ohľaduplnejšie k životnému prostrediu. Napríklad o 60 percent vyššia cena fľaše Kláštornej Kalcia zo 100 percent rPETu nám stojí za úsporu 92 percent CO2 pri jej výrobe oproti PET obalom z primárnej suroviny,“ hovorí Ptačinská Jirátová z Kofoly.
Príprava na vyfukovanie fliaš. Foto: archív spoločnosti Kofola
Príprava na vyfukovanie fliaš. Foto: archív spoločnosti Kofola
Príprava fliaš na plnenie. Foto: archív spoločnosti Kofola
Príprava fliaš na plnenie. Foto: archív spoločnosti Kofola
Ako ďalej vysvetľuje, ich rPET je obal vyrobený z recyklátu, konkrétne z fliaš vyzbieraných v slovenskom zálohovom systéme. „Rovnako už začneme na Slovensku využívať materiál z vyzbieraných plechoviek v rámci DRS.“
Tesco dodáva, že na všetkých trhoch uplatňuje prístup s názvom 4R (odvodené z anglických slov Remove – odstrániť, Reduce – zredukovať, Reuse – znova použiť, Recycle – recyklovať) a snaží sa odstraňovať obaly produktov tam, kde je to možné, alebo ich aspoň redukovať na minimum.
Bezobalovo sa dá nakúpiť napríklad ovocie a zelenina, pečivo, sušené ovocie a orechy či mäso a syry na lahôdkových pultoch. „V Tescu sme si zároveň stanovili cieľ dosiahnuť plne recyklovateľné alebo opätovne použiteľné obaly našich vlastných značiek do roku 2025,“ menuje hovorkyňa Zerzanová.
