Centrálne banky Českej republiky a Maďarska tento rok osemkrát znížili základné úrokové sadzby. Európska centrálna banka (ECB), ktorej menová politika sa týka aj Slovenska ako jediného člena eurozóny z regiónu Vyšehradskej štvorky (V4), trikrát.
Poľsko ich nezmenilo od októbra 2023. Argumentuje vysokou jadrovou infláciou, hoci je najnižšia z V4. V aktuálnom prehľade na to poukázal Inštitút stratégií a analýz (ISA).
Jadrová inflácia, ktorá nezohľadňuje príliš pohyblivé ceny energií a potravín, bola v septembri v Poľsku na úrovni 3,7 percent, v Maďarsku 5,6 percent. Z dostupných októbrových odhadov Eurostatu bola na Slovensku 4,3 percent a v eurozóne 2,7 percent.
Cenovú stabilitu strážia centrálne banky, nástrojom je zmena základnej úrokovej sadzby. Tá je v Poľsku v súčasnosti na úrovni 5,75 percent, ak by zostala dlhodobo nezmenená, rast ekonomiky by bol v roku 2026 podľa odhadov PKO Bank Polski nižší o 2 percentuálne body (p. b.) oproti scenáru s postupným uvoľňovaním sadzieb. Ich prvý pokles analytici očakávajú v 2. polroku 2025, avizoval ISA.
Inštitút pripomenul, že maďarská centrálna banka znížila základný úrok tento rok už osemkrát na aktuálnych 6,25 percent. Ešte v septembri 2022 bol pritom na úrovni 13 percent, čo bol 22-ročný rekord. Podobne výrazne znížila sadzby národná banka v Česku, kde je základná sadzba v súčasnosti 4 percentá. „Európska centrálna banka naposledy upravovala referenčnú sadzbu v októbri na 3,25percent. Ďalšie znižovanie sadzieb by mohlo prísť v decembri,“ doplnil ISA.
