Zlé jazyky by povedali: Niektoré vynálezy a inovácie sa chytia, iné odznejú do prázdna, a potom je tu Hyperloop.
Práve bizarne ambiciózny projekt Elona Muska lákal na netradičný spôsob prepravy a futuristický vizuál, no vo finále zostala len idea a spomienky na obriu marketingovú cunami.
Známy spisovateľ českého pôvodu Václav Smil, sa v knihe Vynálezy a inovácie nevenoval len explóziám ľudskej kreativity a vynaliezavosti, ktoré posunuli svet vpred, ale aj nápadom a ideám, ktoré sa tak úplne neujali.
Jedna časť vynálezov sa podľa jeho slov uberala trajektóriou, ktorá priniesla skôr sklamanie. „Ich vzostup dospel k prudkému či postupnému koncu, alebo sa stali bezvýznamnými. Ich konečný osud siahal od úplného komerčného neúspechu po rozčarovanie vo forme stagnácie,“ píše Smil v kapitole o inovátorských „failoch“.
Práve táto konkrétna citácia by sa dala bez okolkov napasovať aj na odyseu vzletov a pádov najznámejšieho dopravného prostriedku, ktorý nikdy nevznikol v podobe, o akej snívali jej tvorcovia.
„Malo ísť o svetový unikát, a to v čase, keď ešte Slovensko nebolo nejak divoko známe na mape sveta,“ zaspomínal pre Forbes na vynález expert na IT a šéfredaktor portálu touchIT Ondrej Macko.
Asi nie je náhodou, kto spopularizoval opulentnú myšlienku hyperrýchleho dopravného prostriedku, ktorý mal desiatky kilometrov prekonávať v priebehu minút.
Muž stojaci za platobnou bránou PayPal, spoločnosťou Tesla či SpaceX, v polovici augusta v roku 2013 vyrukoval na prvý pohľad s revolučnou myšlienkou.
Predstavil totiž koncept dopravného prostriedku, ktorý pomenoval Hyperloop a tvarom pripomínal ultra aerodynamický vlakový vozeň. V skutočnosti ale išlo podľa „otca zakladateľa“ o kapsulu, ktorá mala prevážať cestujúcich špecifickým potrubným systémom, takzvaným „vzduchovým vankúšom“.
Špeciálne kapsuly sa mali pohybovať nadzvukovou rýchlosťou až 1 200 kilometrov za hodinu. Musk v nadnesenej analógii hyperloop označil ako niečo medzi „lietadlom Concord, a elektromagnetickým delom (angl. railgun) a stolom na vzdušný hokej“.
Flickr/TED Conference
V kocke na 57 stranách
Musk netrocháril a prišiel s víziou prepojiť Hyperloopom Los Angeles a San Francisco. Známe americké mestá od seba vzdialené stovky kilometrov Musk plánoval spojiť hyperloopom, čím mala cesta medzi metropolami trvať rekordných 30 minút. Jeden z najbohatších ľudí sveta dokonca spísal parametre, víziu a smerovanie projektu v 57-stránkovom dokumente, ktorý sprístupnil verejnosti v online forme.
V ňom Musk priznal, že bol sklamaný z kalifornského rýchlostného vlaku, ktorý podľa neho pripomínal spomalený náboj vystrelený zo zbrane. Musk v texte komentujúcom hyperloop podčiarkol, že ak sa má investovať do podobného dopravného systému, rovnako masívna musí byť aj návratnosť projektu.
Vizualizácia hyperloopu v materiáli Elona Muska. Foto: reprofoto materiál Elona uska
Ak sa má hyperloop odlišovať od bežných typov dopravy, musí byť bezpečnejšia, rýchlejšia, menej nákladná, odolná voči počasiu, energeticky sebestačná či odolná voči zemetraseniam.
„Hyperloop, alebo niečo podobné, je podľa môjho názoru správnym riešením pre mesta s hustou premávkou, ktoré sú od seba vzdialené 1 500 kilometrov respektíve 900 míľ,“ píše sa v obsiahlom materiáli.
Samotný Musk ale podľa všetkého hyperloop nepovažoval za svoju prioritu a sprístupnil tak materiály k dopravnému prostriedku verejnosti, a tým pádom aj prípadným investorom. Napriek opulentnosti celkovej idey a finančnej náročnosti projektu, sa Muskovej vízie chytili ďalšie firmy.
V hľadáčiku Slovensko
Myšlienka futuristickej kapsuly poháňanej sci-fi potrubím bola po chuti najmä Dirkovi Ahlbornovi, ktorý v roku 2013 založil firmu Hyperloop Transportation Technologies.
Ahlborn bol známy ako expert na investovanie a broker a pracoval v minulosti pre známu nemeckú banku Bankgesellshaft Berlin. Okrem firmy, ktorá sa mala stať „dáždnikom“ pre projekt hyperloop založil aj crowdfundingovú iniciatívu JumpStarter. Práve tá mala slúžiť ako podpora pre projekty v rámci spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies.
Napriek tomu, že spočiatku bol hyperloop vtesnaný medzi mantinely spojnice dvojice amerických miest, po tom, čo Ahlborn vzal iniciatívu do svojich rúk, začal sa rozhliadať nielen po Spojených štátoch, ale po celom svete. V tom čase to znelo naozaj kuriózne, ale Ahlbornovi padlo v roku 2016 do oka Slovensko.
Hyperloop superstar
Pred siedmimi rokmi CEO spoločnosti predstavil svoje plány vtedajšej slovenskej vláde, podpísalo sa memorandum o spolupráci a v tom čase nielen slovenské médiá „vybuchli“ titulkami článkov o revolučnom supervlaku, ktorý našiel svoje útočisko práve na Slovensku. Dokonca spoločnosť mala mať podľa médií na Slovensku určitý čas aj svoju pobočku.
„Dokonca som poznal zamestnanca tejto spoločnosti, ktorý sa u nich zamestnal a celé sa to skončilo bez akejkoľvek známky, že to napokon vznikne,“ bilancuje Ondrej Macko. Expert na IT ale ešte predbieha, v roku 2016 bola idea hyperloopu na Slovensku horúcou témou.
Supervlak mal podľa ambicióznych rečí Dirka Ahlborna spojiť Bratislavu s Viedňou a čas cestovania medzi hlavnými mestami okresať na rekordných osem minút. Postupne sa všeobecný a mediálny éter zaplnil bombastickými „dátami“ o pripravovanej revolúcii a evolúcii slovenskej dopravy.
Nový Čas napríklad v článku, ktorý publikoval po stretnutí s Ahlbornom, priniesol niekoľko zaujímavých čísel týkajúcich sa hyperloopu. Z Bratislavy mal z lokality letiska štartovať v 40-sekundových intervaloch, hovorilo sa o rýchlosti 1 200 kilometrov za hodinu, biznis triede mala mať 28 miest a economy trieda 56.
Kapsuly mala poháňať slnečná energia pomocou solárnych panelov umiestnených na povrchu rúr samotného potrubia. Ahlborn dokonca avizoval, že v Kalifornii plánujú postaviť do roku 2018 osemkilometrovú skúšobnú dráhu hyperloopu.
Maketa modelu kapsuly hyperloop z roku 2016. Foto: TASR/Andrej Galica
„Začíname na trase Bratislava – Viedeň. No už teraz sa rozprávame o ďalších s každým členským štátom V4. A hľadáme aj iné príležitosti – otvorili sme kanceláriu v Dubaji, rozmýšľame nad otvorením technologického centra v Číne, diskutujeme s Ruskom, plánujeme až tisíckilometrovú trasu v Afrike. Je to pre nás jedna veľká, globálna hra,“ prezradil v rozhovore pre Hospodárske noviny viceprezident Hyperloop Transportation Technologies Bibop G. Gresta.
Aj samotný Ahlborn sa v nasledujúcich rokoch objavil vo viacerých mediálnych výstupoch. „Viem si predstaviť, že prepojíme bratislavské letisko s mestom a ďalej so Schwechatom. Malo by to tak ekonomický zmysel,“ povedal pre Nový Čas.
CEO Hyperloop Transportation Technologies napríklad pre Trend v roku 2016 osvetlil plány, že šestokilometrovej trate hyperloopu, medzi Los Angeles a San Francisco by sa pri tridsaťdolárovom lístku investícia vrátila do osem rokov. Ahlborn v tom čase mal konkrétnu predstavu aj o projekte v slovenskej lokalizácii.
„Budete mať aplikáciu alebo chatboard. Stlačíte tlačidlo so žiadosťou o prepravu, príde samojazdiaci taxík alebo auto od Uberu či Liftu a zavezie vás na najbližšiu Hyperloop stanicu. Všetko je optimalizované podľa vášho časového harmonogramu,“ povedal pre časopis pred rokmi. „Hype“ z hyperloopu bol síce spočiatku naozaj vysoký, no očakávania a megalomanské ambície postupne narazili na realitu.
Zrážka s realitou
V roku 2018 Ahlborn poskytol rozhovor portálu Živé.sk, no interview sa už niesol v odlišnom duchu ako v minulých rokoch. V tom čase bolo už totiž jasné, že projekt sa pribrzdil a začať stagnovať.
„Aktuálne máme na vláde návrh toho, čo by sme mohli na Slovensku podniknúť. Avšak všetky tie nedávne zmeny nám fungovanie na Slovensku naozaj neuľahčili,“ kritizoval Ahlborn v rozhovore.
Narážal tým na zmenu vládneho kabinetu, keď na mieste premiéra Roberta Fica vystriedal Peter Pellegrini. V roku 2018 Denník N priniesol správu, že hyperloop na Slovensku nakoniec nebude, keďže memorandum medzi spoločnosťou a slovenskou vládou vypršalo.
Po firme Dirka Ahlborna sa venovali idey super dopravy pomocou potrubia aj ďalšie firmy. Asi najvypuklejším prípadom je spoločnosť Virgin Hyperloop milionára Richarda Bransona, z ktorého nakoniec odišiel, alebo projekt Swisspod.
A čo podľa experta na IT Macka sa dá po rokoch povedať o ambicióznom projekte, ktorý vznikol ako na prvý pohľad revolučná myšlienka Elona Muska? „Väčšinou sa skrátka nedá veriť takým projektom, ktoré na prvý pohľad všetkým vyrazia dych,“ dodal odborník.
