Ďalšou prioritou je rozširovanie vysokorýchlostnej siete, uviedol šéf ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.
Digitalizácia verejnej správy nie je na Slovensku ideálna, no aktuálne by jej rozvoju mali pomôcť financie z plánu obnovy aj eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie plánuje rozšírenie vysokorýchlostnej siete, digitálnej transformácie či pokračovanie v debyrokratizácii. V koncoročnom rozhovore pre TASR to uviedol šéf rezortu Richard Raši.
„Keď chodíme po regiónoch, starostovia nám často hovoria: ‚Nepresviedčajte nás na digitalizáciu, keď nemáme urobenú kanalizáciu‘. Európska komisia si však vyslovene vyžaduje, aby sa investovalo do digitalizácie. Keď v tom nebudeme dopredu tlačiť aj Slovensko, budeme mať problém,“ uviedol Raši.
Jedným z kľúčových krokov rezortu je podľa neho pokračovanie v znižovaní byrokracie. Ide napríklad o digitalizáciu 16 životných situácií, pri ktorých občania nebudú musieť predkladať žiadne papiere. „Bude v tom pokračovať 14 zapojených rezortov. Napríklad, ak si prepíšete auto alebo zmeníte trvalé bydlisko, nahlási sa to všade automaticky,“ ozrejmil Raši.
Dôležité je podľa neho to, aby bola celá komunikácia so štátom možná cez mobil. „Nebudete musieť mať čítačku a vkladať do nej občiansky preukaz, aby ste vedeli podpísať nejaký nevyhnutný dokument, ale urobíte to cez mobil,“ dodal s tým, že rezort plánuje aj zjednotenie dizajnu štátnych webstránok.
Ďalšou prioritou je rozširovanie vysokorýchlostnej siete. Pokrytie sa na Slovensku podľa ministra zvýšilo o štyri percentá na aktuálnych 71 percent, pričom priemer EÚ je 74 percent. „Chceme, aby každá základná škola mala dostatočné pokrytie na online výučbu, sťahovanie súborov a prácu s ním. Teda aby sa niektorá škola nevyľudňovala preto, že vysokorýchlostný internet nemá,“ dodal s tým, že v rámci Národného plánu širokopásmového pripojenia by mali byť do roku 2030 všetky inštitúcie pripojené rýchlym internetom.
Výzvou je aj digitálna transformácia, ktorá ma za cieľ zásadne zmeniť pracovné miesta a zvýšiť digitálne zručnosti obyvateľstva. „Aktuálne máme národný projekt, ktorý učí zamestnávateľov, čo musia urobiť, aby boli ich podniky konkurencieschopné, pretože ich zamestnanci musia byť preškolení na to, čo prichádza,“ objasnil s tým, že by sa mali napríklad presunúť od výrobného pása k počítaču, ktorý obsluhuje stroj.
Okrem toho je tu aj otvorená otázka kybernetickej bezpečnosti či umelej inteligencie. „Keďže som lekár, zvyknem kybernetickú bezpečnosť a to, ako sa jej nevenujeme, prirovnávať k cukrovke. Keď máte vysoký cukor, nebolí vás to a potom keď máte poškodenie ciev a nervov, zistíte, že vám začnú zlyhávať orgány a je neskoro. Kybernetická bezpečnosť je jedna z podobných vecí, nikoho netrápi, kým nemá problém,“ uzavrel.
