Nespolupracujú so značkami, pokiaľ im to nedáva zmysel. Na svojom instagramovom účte Farma pod Poľanou, kde ich sleduje 138-tisíc ľudí, ukazujú, ako vyzerá život na farme, a ich bezprostredné a zároveň vzdelávacie videá majú milióny pozretí. A najnovšie sa stali aj tvárou boja proti neďalekej vodnej elektrárni.
„Vedeli ste, že sliepky sú extrémne citlivé na svetlo? Preto keď im dáte hlavu pod krídlo, tak zaspia. Vidíte?“ pýta sa Katka na jednom z prvých videí, ktoré pridala na Instagram, a názorne ukáže, ako uspí čiernu sliepku.
„Kiežby sa to dalo urobiť aj s deťmi aktívnymi po desiatej večer,“ dodáva so smiechom. Do dnešného dňa má video zhruba milión pozretí a patrí medzi tie, ktoré odštartovali influencerskú dráhu dvojice farmárov z Podpoľania.
Posledných sedem rokov Katka Mošovská a René Zobola farmárčia na Farme pod Poľanou aj spolu so svojimi dvomi malými deťmi. Na Instagrame ich život sleduje 138-tisíc ľudí. Pritom obaja sú deti z paneláka, ktoré spojila nielen láska ku koňom, ale aj túžba žiť mimo ruchu veľkomesta a čo najviac svojbytne.
Dvojica sa zoznámila na farme ich spoločných známych v Dobšinej, odkiaľ René pochádza a kam prišla Katka pomáhať počas letných prázdnin s koňmi. Vyštudovaná psychologička, ktorá predtým pracovala v oddelení ľudských zdrojov v jednej menšej firme v Bratislave, zakrátko zatúžila žiť s Reném.
Po pár spoločných mesiacoch v hlavnom meste sa začali obzerať po dome na lazoch. Niekoľko mesiacov sliedili na inzertných portáloch a hľadali lúky, kde by sa mohli pásť ich kone, až kým nenatrafili na rozľahlé pozemky na Podpoľaní blízko lyžiarskeho strediska Látky.
Dnes je to sedem rokov, čo sa dvojica presťahovala na lazy a začala budovať rodinnú farmu. A je to zhruba päť rokov, odkedy sa začali prihovárať ľuďom na Instagrame. Na niektorých videách Katka vysvetľuje, ako sa podkúvajú kone, čomu sa René venuje niekoľko rokov. Na ďalších vysvetľuje, prečo sa kamerunské ovce, ktoré chovajú, nestrihajú, a odporúča, ako uskladňovať vajcia vo vodnom skle, aby vydržali čerstvé aj v zime.
Názorne opisuje, ako vyrobiť pre deti zdravé gumové cukríky či lízanky, ako fermentovať rakytník v mede, ako sa robí domáci jogurt, maslo, levanduľový píling či nechtíková masť.
Pri sledovaní ich profilu sa neviete odtrhnúť od videí, ktoré sú poučné a zábavné zároveň. Takmer zaručene sa pristihnete pri zvažovaní, či by ste si tiež predsa len nezaložili farmu alebo ranč kdesi na lazoch. „Pozor, je to návykové!“ smeje sa dvojica v inom zo svojich videí.
Robo Homola pre Forbes Slovensko
„Na začiatku sme sa dosť hľadali, náš pôvodný zámer bol dokúpiť ďalšie kone, chovať a predávať žriebätká, ale potom sme od toho upustili.“ Postupne farmu rozšírili o chov vlastných kôz, kráv na mlieko aj býkov na mäso, kačíc a sliepok. Okrem koní pribudli aj poníky pre deti.
Dom síce kúpili po rekonštrukcii, ale nakoniec ho celý prerobili. Z podmočenej lúky obďaleč urobili jazierko, uprostred ktorého vybudovali umelý ostrov. Postavili prvé provizórne ohrady pre zvieratá, ktoré nakoniec nahradili elektrickým drôtom. Prikúpili traktory aj ďalšie ťažké stroje, ktoré im pomáhajú kosiť a balíkovať seno.
Pôvodne pridávala príspevky iba Katka, ale keď René zistil, že Instagram dokáže pre nich vytvoriť slušný bočný príjem, zapojil sa. „Nevidel som význam v tom len sa tak pretŕčať, ale potom som zistil, že to má zmysel a ešte k tomu aj pridanú hodnotu pre druhých.“ V priemere majú ich videá zhruba 300-tisíc pozretí, s niektorými sa im však podarilo pokoriť miliónovú hranicu.
„Neviem ani, čo sa udialo, ale zrazu to ľudí začalo veľmi baviť a doslova nám to ‚vybuchlo‘. Najprv sme mali tisíc, dvetisíc, tritisíc sledujúcich a zrazu ich bolo vyše stotisíc,“ hovorí Katka. Dvojica sa nikdy neučila, ako vytvárať a strihať videá na sociálne siete, neabsolvovala ani žiaden kurz online marketingu.
Nemajú žiadne špeciálne vybavenie, natáčajú aj strihajú všetky videá na staršom iPhone. Najviac času im zaberie pridávanie titulkov, ale ako hovoria, oceňujú to nielen ľudia, ktorí cestujú v MHD, ale predovšetkým mamy s deťmi, ktoré ich sledujú pri uspávaní a zopárkrát ich už za to pochválili aj nepočujúci.
Robo Homola pre Forbes Slovensko
„Rovnako sme ani nevedeli, koľko si máme pýtať za príspevky. Cenníky influencerov sa nedajú skrátka vypátrať, tá téma je ešte stále tabu.“ Dnes tvorí Instagram väčšinu z ich príjmov – značky, s ktorými spolupracujú, si starostlivo vyberajú. Prirodzene sa im začali hromadiť aj ponuky na spoluprácu na produkty, pri ktorých si ani len nevedia predstaviť, že by sa s nimi spojili.
„Napríklad nás ako jedna z prvých oslovila známa značka krémov na ruky, ale ako by som ju ja mohla propagovať, keď natáčam videá, ako si vyrábam vlastné bylinkové mastičky?“ pýta sa Katka. René hneď so svojím povestným úškrnom glosuje: „Možno som nimi mohol namazať aspoň stroje.“
Ďalšie spolupráce odmietli, pretože obsah videí bol príliš nalinajkovaný. „Neznášame, keď nám niekto hovorí, čo máme robiť. Ani jeden z nás nie je ten typ, že ísť sa zamestnať a poslúchať šéfa,“ hovoria s tým, že našťastie majú väčšinou voľné ruky a značky si ich volia práve pre ich autenticitu a kreativitu.
Pokiaľ vidia, že produkty danej značky sami používajú, a vedia si predstaviť zakomponovať ich do svojich videí, prikývnu na spoluprácu. Takto majú napríklad spoluprácu s Husqvarnou, s požičovňou bicyklov pre deti BikeUp, s firmou Kocht, ktorá predáva poľnohospodársku techniku, a rysujú sa im aj ďalšie spolupráce.
V hlave narýchlo prepočítame, že stroje odparkované za domom stoja v podstate toľko ako jeden bratislavský byt.
Koľko oslovení na spolupráce im do mesiaca príde? „To je ťažké povedať, niekedy tri týždne nič a inokedy prídu tri spolupráce za deň. Postupne sa však dostávame do povedomia aj marketingových agentúr, kontaktujú nás čoraz častejšie.“ Celkovo pridajú na Instagram mesačne asi päť príspevkov, ktoré sú reklamnými spoluprácami.
„Musela som však prekonať blok, ktorý som mala v sebe, a to že ľudia príspevky, ktoré sú označené ako reklama, automaticky preskakujú. Ale nie je to tak. Dokonca nám mnohé firmy, ktoré s nami pôvodne chceli iba jednorazovú spoluprácu, píšu, že by si ju rady zopakovali, pretože také konverzie, aké sme im priniesli my, už dávno nemali,“ hovorí Katka a René uznanlivo prikyvuje.
Robo Homola pre Forbes Slovensko
„Sleduje nás asi 60 percent Slovákov a 30 percent Čechov, zvyšok tvoria Slováci, ktorí žijú v zahraničí. No väčšina spoluprác, ktoré máme, je s českými firmami. Slováci nechcú za spolupráce platiť, skôr chcú barter,“ hovoria farmári s tým, že tento typ spoluprác už však nevyhľadávajú.
Za hranice Instagramu
Práve úspech na Instagrame ich podnietil, aby hľadali aj ďalšie spôsoby, ako sa spojiť s ľuďmi. Napríklad organizujú dni na farme, kde za cenu 270 eur na deň prichystajú návštevníkom zážitkový program, vrátane celodenného občerstvenia pre celú rodinku.
Prednedávnom takto ponúkli desať kupónov, na desať letných dní, a vypredali ich za tri hodiny od zverejnenia príspevku na Instagrame. Bol to taktiež spôsob, ako nájsť kompromis medzi tým, že mali ľudia záujem tráviť čas u nich na farme, a tým, že im pri venovaní sa návštevníkom utekali príležitosti na zárobok – či už na iných poľnohospodárskych statkoch, alebo aj na internete.
Prednedávnom po prvý raz prenikli aj na ďalšiu platformu. Zhruba 180 ľudí ich pravidelne podporuje minimálne piatimi eurami na platforme Hero Hero. „Nechceme tam zverejňovať to isté, čo zadarmo ukazujeme ľuďom na Instagrame. Keď si už za to zaplatia, tak sa s nimi chceme podeliť aj o veci, ktoré by sme takému širokému publiku nepovedali – napríklad o naše nezdary, problémy, o to, aké nákladné je pôsobiť v agrosektore a koľko nás reálne stojí život na farme,“ vysvetľuje Katka.
Pri našej otázke, koľko to teda stojí, sa dvojica na seba pozrie a povzdychne si. „Napríklad sme nedávno zobrali úver na traktor aj ďalšie stroje, dokopy nás to vyšlo viac ako 300-tisíc eur, tam mesačne platíme zhruba päťtisíc.“
V hlave narýchlo prepočítame, že stroje odparkované za domom stoja v podstate toľko ako jeden bratislavský byt. Do toho treba prirátať aj ďalšie náklady, hypotéku na dom a pozemky, ale napríklad aj pohonné látky. „Keď som to počítal, tak iba 1,5 tisíca až dvetisíc eur dám mesačne len na naftu, počas hlavnej sezóny aj viac,“ vyratúva René.
„Keby sme niekomu povedali, že si na Instagrame dokážeme zarobiť aj pár tisíc mesačne, tak si pomyslí: wow, vy sa musíte topiť v peniazoch. Ale pre nás je to, pri pohľade na naše náklady, aj tak málo,“ dodáva.
Farmárčenie nie je pre ľudí, ktorí hľadajú „oddych a pokoj“. Katka s Reném pravidelne vyvracajú ľuďom romantické predstavy.
Čo ich prekvapilo najviac, odkedy pridávajú videá na sociálne siete? „Keď nás začali ľudia spoznávať. Zastavujú nás, keď sme v supermarkete alebo niekde s rodinkou na výlete. Naposledy sme sa s niekým fotili v obchode s kachličkami. Keďže nás sledujú, myslia si, že sa poznáme, a hneď začnú s nami ‚kecať‘ a my len lovíme v pamäti, kto to je a či ho vôbec poznáme,“ hovorí Katka.
Postupne ako ich profil rástol, si museli dávať väčšmi záležať na súkromí. „Veľakrát sa stalo, keď boli ešte deti malé, že som ich uspávala, a pozrela som von z okna a pred domom nám stálo auto. Niekto z našich fanúšikov sa prišiel pozrieť na farmu, ale asi nepochopil, že my nie sme verejná farma, my tu naozaj žijeme. Preto sme, hneď ako nám narástol počet sledujúcich nad 10-tisíc, zrušili polohu v Googli aj účet na Facebooku.“
Našťastie, väčšinou išlo o ľudí, ktorí boli iba zvedaví alebo chceli stráviť deň so zvieratkami. Hoci si neuvedomili, ako neprimerane to zasahuje do súkromia mladej rodinky, a predovšetkým to, že ich tak oberajú o čas, ktorý mali zadelený na prácu. No našlo sa aj zopár „hejterov“.
Robo Homola pre Forbes Slovensko
„Na začiatku sme mali pod príspevkami viacero vegánskych aktivistov. To ma išlo poraziť. Vadilo im, že zbierame vajcia od sliepok alebo že dojíme kravu, že to mlieko patrí teliatku. Ale aspoň mi to dalo inšpiráciu, aby som potom natočila video, prečo my teliatka od kráv neoddeľujeme. A potom nám zase písali tradiční farmári, že či sme normálni, že takto sa to nerobí,“ krčí plecami Katka.
Žiadna romantika
Farmárčenie nie je pre ľudí, ktorí hľadajú „oddych a pokoj“. Katka s Reném pravidelne vyvracajú ľuďom romantické predstavy. „Keď nám píšu, že by chceli celoročne zažívať ten zen ako my a meditovať na lúke, tak im vždy píšem, aby radšej zostali v tom paneláku,“ smeje sa Katka.
„Namiesto toho, aby sme pracovali osem hodín denne, sa nám práca nikdy nekončí, je toho toľko, že neviem, čo skôr. Keď je sezóna, ťahám aj dvadsaťštyri hodín v kuse, končím o druhej-tretej ráno. K tomu sa občas zraní krava, nejaké zviera má ťažký pôrod, sliepky nám požerie líška alebo ovce vlky a musím to riešiť v sekunde, nemôžem si povedať, že sa mi nechce,“ dodáva René.
Mnohí ľudia si totiž neuvedomujú, že je to nielen práca, ale najmä životný štýl. Aj v dobrom, aj v zlom. „Každému chutí na stole domáce mlieko, maslo, jogurty, ale nie každý by zvládol prinútiť sa ísť ráno dojiť, keď má horúčky a ledva žije. Pritom vieš, že keď to neurobíš, tak sa krave zapáli vemeno, a ešte len to bude ,prúser‘,“ pritakáva Katka.
Rovnako pokiaľ idú ako rodina na pár dní na dovolenku, tak René vie, že ho čaká minimálne jedna cesta na otočku za zvieratami. „Keď ideme za našimi do Dobšinej na tri dni, dve noci, tak ja sa na druhý deň vrátim domov, porobím a cestujem späť. To sú štyri hodiny v aute navyše, aby som bol pri zvieratách, ale neľutujem.“
Robo Homola pre Forbes Slovensko
Pri našej otázke, či by si nemohol zohnať k sebe výpomoc, sa mu skriví tvár. „Nájsť niekoho, kto by zvládol podojiť, je prakticky nemožné, všetko ostatné by sa aj dalo. A ja som dosť náročný na ľudí, takže ešte mať aj niekoho, komu by som stopercentne dôveroval, že to urobí tak ako ja, to si ani neviem predstaviť.“
„Tento rok sme boli vo februári na päť dní v Chorvátsku – inak dosť zlé načasovanie – a mohli sme ísť len vďaka tomu, že sme mali otelené kravy, a teda ich nebolo treba dojiť,“ krčí plecami Katka.
Budúcnosť je otázna
Sú len dve veci, ktoré ich frustrujú. Prvá má skôr pachuť plagiátorstva a zradných vôd internetu. „Na Instagrame sú nové a nové farmárske profily, čo by nám nevadilo, ale točia presne také isté náučné videá ako my pred dvoma rokmi.
Presne idú ešte aj v poradí, ako sme ich kedysi pridávali my: ako uspať sliepku, čo neviete o kravách… Postupne som si už vytvorila averziu voči náučným videám, teraz robím skôr zábavné,“ povzdychne si Katka a napriek silenému úsmevu vidno, že ju to mrzí.
Dozvedeli sme sa až z médií, že nám tu plánujú vystavať jednu z najväčších prečerpávacích vodných elektrární na svete.
Druhá „frustrácia“ však ohrozuje ich spôsob žitia. Nikdy na svojom profile nepridávali politicky ladené videá, nesťažovali sa na spôsob agrodotácií, ani nekomentovali stav slovenského poľnohospodárstva, ale začiatkom tohto roka už museli prehovoriť.
Dozvedeli sa totiž, že ministerstvo životného prostredia plánuje v ich bezprostrednej blízkosti vystavať novú prečerpávaciu vodnú elektráreň, ktorá má rozšíriť súčasnú nádrž Málinec. „Dozvedeli sme sa až z médií, že nám tu plánujú vystavať jednu z najväčších prečerpávacích vodných elektrární na svete,“ krúti hlavou René.
Bez predošlej konzultácie s majiteľmi dotknutých pozemkov či s obcami a VÚC sa štát pohol vpred a na pozadí už prebiehajú prípravy na uskutočnenie štúdie dosahov na životné prostredie. Vodohospodárska výstavba, ktorá má „prečerpávačku“ za 2,4 miliardy eur stavať, už medzičasom získala rôzne povolenia a podpísala dohody, napríklad aj so Slovenskou elektrizačnou a prenosovou sústavou.
Navyše vláda chce projekt označiť za strategický, čím by získala aj predkupné právo na dotknuté pozemky v prípade ich vyvlastnenia. Farma pod Poľanou sa podľa nákresov, do ktorých mohli nahliadnuť, nenachádza priamo na mieste, kde má nová elektráreň stáť, ale tesne v jej blízkosti.
Robo Homola pre Forbes Slovensko
„Pokiaľ by sme tu len bývali, tak by sa zrejme nič pre nás nemenilo, nezatopilo by nás to. No keďže to vyzerá, že budeme spadať do druhého ochranného pásma, tak nebudeme už viac môcť chovať dobytok. Je pravdepodobné, že tam budú prísne regulácie, keďže elektráreň má byť vybudovaná na pitnej vode,“ uvažuje Katka.
„Na deväťdesiatdeväť percent budeme v druhom ochrannom pásme, a teda prídeme o zdroj obživy,“ pritakáva René a s hnevom v hlase dodáva: „To pre nás znamená len odchod z tohto miesta.“
Dvojica farmárov to však nenechala tak a začala tento príbeh zverejňovať na sociálnych sieťach a pridali sa k nim ďalší dotknutí obyvatelia, napríklad aj hokejový brankár Ján Lašák. Spojili sa s okolitými obyvateľmi, ktorých predtým na lazoch sotva registrovali, a dnes majú spoločné skupiny na WhatsAppe, kde koordinujú svoje ďalšie kroky.
A hoci mnohí z nich mali rôzne politické názory, rozhodli sa odložiť bokom všetky stranícke príslušnosti a spojiť sa za dobrú vec. Dokonca založili aj občianske združenie, ktoré má do dnešného dňa vyše 200 členov a ktoré do celého procesu vstúpilo ako právny subjekt.
Aj práve v deň, keď sme navštívili Farmu pod Poľanou, sa vyše stovka ľudí s transparentmi vydala na viac ako 40-kilometrový pochod zo Slatinky cez Zvolenskú Slatinu, Vígľaš, Detvu až do Hriňovej a následne do obce Látky a jej dotknutej časti Čechánky.
Katka a René boli prví, kto s témou prišiel do médií. Ich farmárska tlačovka k zamýšľanej elektrárni v Podpoľaní má na Instagrame už 1,1 milióna pozretí. „Prerátali sa, keď si mysleli, že budeme ticho. Hoci nám dali len päť dní na pripomienky, vyzbierali sme ich, aj keď, čo mi je ľúto, sa nimi do dnešného dňa nikto nezaoberal,“ dodáva René.
„Na začiatku mali vládni politici aj rôzne tlačovky, ale do dvoch hodín sme nakrútili video na Instagram, kde sme sa vyjadrili z našej strany. Niekde sme boli vážni, inde sme si z nich robili posmech, až postupne prestali verejne vystupovať. Nechcú, aby sme sa ozývali, ale my neprestaneme.“
Pri otázke, čo ich čaká v najbližšom období, sa vo vzduchu vznáša neistota. Nevedia. Čakajú. Dúfajú. Natáčajú videá na sociálne siete a snažia sa využiť hlas, ktorý dostali, na zachovanie života, ktorý si zamilovali. A spolu s nimi aj desaťtisíce ich fanúšikov.
