Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vládne opatrenia v budúcom roku znížia príjmy rodín v priemere o 2,1 percenta.
Slovákov čaká v budúcom roku ďalšie uťahovanie opaskov. Do platnosti vstúpi v poradí už tretí konsolidačný balík vlády Roberta Fica, ktorý zasiahne najmä zamestnancov a živnostníkov. Doterajšie opatrenia však pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby sa schodok verejných financií podarilo stlačiť na úroveň troch percent HDP, ako to vyžadujú pravidlá EÚ. Uviedli to analytici oslovení agentúrou ČTK.
V budúcom roku stúpne sadzba povinných odvodov na zdravotné poistenie zamestnancov a opäť aj živnostníkov, ktorým súčasná vláda tieto odvody (podobne ako zamestnávateľom) zvýšila už predtým. Živnostníkom vzrastú aj minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Slovensko bude zároveň viac zdaňovať nadpriemerné zárobky fyzických osôb vrátane príjmov politikov.
K súčasným sadzbám dane z príjmov vo výške 19 a 25 percent pribudnú ďalšie dve – 30 a 35 percent. Stúpnu aj niektoré ďalšie dane, napríklad daň, ktorú platia poisťovne z vybraného poistného v neživotnom poistení. Naopak, živnostníci už nebudú platiť daň z finančných transakcií, ktorú Slovensko zaviedlo v apríli tohto roka.
„Tretí konsolidačný balík v roku 2026 najviac zasiahne ekonomicky aktívnu časť populácie, predovšetkým zamestnancov a živnostníkov. Naopak, domácnosti s nízkymi príjmami a sociálne zraniteľné skupiny zostávajú aj v tomto balíku relatívne viac chránené,“ uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vládne opatrenia v budúcom roku znížia príjmy rodín v priemere o 2,1 percenta.
„Zatiaľ čo konsolidácia v roku 2025 zvyšovala ceny, pretože vyššie a nové dane či náklady sa prenášali do koncových cien, v budúcom roku konsolidácia zasiahne disponibilné príjmy domácností. To v kombinácii s naďalej zvýšenou mierou inflácie vytvorí tlak na domácnosti a ich spotrebu,“ napísal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Podľa Boháčka bude najnovší konsolidačný balík z pohľadu domácností citeľnejší než dva predchádzajúce, pretože prichádza v čase, keď sú ich úspory už oslabené. Za hlavnú slabinu doterajších krokov vlády pri ozdravovaní štátnych financií označil ich zameranie na príjmovú časť rozpočtu, zatiaľ čo štrukturálne reformy v oblasti rozpočtových výdavkov napredujú pomalšie.
Kočiš nepredpokladá, že Slovensko stlačí schodok verejných financií pod tri percentá HDP skôr ako v roku 2028. Vlani deficit predstavoval 5,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Robert Fico už skôr naznačil, že po troch kolách konsolidácie jeho kabinet v nasledujúcom období neplánuje pokračovať v doterajšom spôsobe ozdravovania verejných financií. Detaily o nových opatreniach však neuviedol. Ficova vláda zároveň zvýšila niektoré sociálne výdavky, najmä zavedením plnohodnotného 13. dôchodku pre poberateľov rôznych druhov penzií.
