Prepracovaná megaraketa absolvovala svoj prvý let dva dni po tom, ako majiteľ SpaceX Elon Musk oznámil, že spoločnosť uvedie na burzu.
Americká spoločnosť SpaceX v piatok večer (v noci na dnes SELČ) vykonala skúšobný let svojej doteraz najväčšej a najvýkonnejšej lode Starship. Išlo o vylepšenú verziu, na ktorú americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vsádza pri vysielaní astronautov na Mesiac, napísala agentúra AP.
Prepracovaná megaraketa absolvovala svoj prvý let dva dni po tom, ako majiteľ SpaceX Elon Musk oznámil, že spoločnosť uvedie na burzu. Raketa odštartovala z južného cípu Texasu a na palube viezla 20 makiet satelitov Starlink, ktoré boli vypustené na druhej strane zemegule. Po zhruba hodine sa raketoplán podľa plánu riadene zrútil do Indického oceánu, prevrátil sa na bok a začal horieť. Podľa SpaceX to nebolo nič neočakávané. Išlo o 12. skúšobný let rakety, ktorú Musk stavia, aby jedného dňa dopravil ľudí na Mars.
Najnovší model dlhý 124 metrov prevyšoval staršie rady Starship o niekoľko metrov a mal väčší ťah motorov. Bol vybavený menej početnými, avšak väčšími a pevnejšími stabilizačnými plutvami, ktoré mu po štarte pomohli nasmerovať sa späť k Zemi. Mal aj väčšiu a odolnejšiu palivovú prívodnú rúru pre napájanie 33 hlavných motorov. Kozmická loď z nerezovej ocele disponovala tiež viacerými kamerami, výkonnejšími navigačnými a výpočtovými systémami i dokovacími kužeľmi pre budúce stretnutia s inými raketami či pre misie na Mesiac.
Posledná zo starých rakiet Starship, ktoré lietali tesne nad povrchom vesmíru, odštartovala v októbri. Tretia generácia rakety Starship od SpaceX, vylepšená verzia s názvom V3, vzlietla z úplne novej odpaľovacej rampy v Starbase blízko mexických hraníc. Problémy s odpaľovacou rampou však na poslednú chvíľu zmarili štvrtkový pokus o štart.
SpaceX dúfala, že sa vyhne problémom, ktoré zažila pri vlaňajších štartoch, keď explózia vo vzduchu poslala trosky do Atlantiku. Aj predchádzajúce lety skončili v plameňoch.
NASA platí spoločnosti SpaceX a tiež spoločnosti Blue Origin Jeffa Bezosa miliardy dolárov za dodanie pristávacích modulov, ktoré budú použité na pristátie astronautov misie Artemis na Mesiaci. Obe spoločnosti sa predháňajú v tom, aby boli prvé. Kým Starship dosiahol okraje vesmíru po niekoľkých rokoch v dĺžke nanajvýš hodinu, Bezosova Blue Moon ešte nevzlietla, hoci sa prototyp pripravuje na let na Mesiac neskôr v tomto roku.
NASA po úspešnom oblete Mesiaca štyrmi astronautmi v apríli plánuje na budúci rok skúšobné dokovanie na obežnej dráhe okolo Zeme. V rámci misie Artemis III si astronauti vyskúšajú dokovanie svojej kapsle Orion s loďou Starship, Blue Moon alebo s oboma.
Pristátie dvoch astronautov na Mesiaci, čiže misie Artemis IV, by mohlo nasledovať už v roku 2028, a to buď s pomocou lode Starship, alebo modulu Blue Moon, podľa toho, ktorý z týchto pristávacích modulov bude bezpečnejší a pripravený skôr. Pôjde o prvé pristátie NASA s posádkou na Mesiaci od misie Apollo 17 v roku 1972. Cieľom bude vybudovať základňu blízko južného pólu Mesiaca, na ktorej budú pôsobiť ako astronauti, tak aj roboti.
