Slovenský plynárenský priemysel bude mať pred zimou v zásobníkoch viac než dvojnásobok objemu potrebného na bežnú prevádzku. Priemysel však varuje pred prenesením drahých nákupov do cien.
Slovensko bude mať pred zimnou sezónou v zásobníkoch vysoko nadštandardný objem plynu. Slovenský plynárenský priemysel tvrdí, že vďaka svojej stratégii dokáže minimalizovať negatívny vplyv cenových výkyvov. Klub 500 sa však obáva, že štátne nákupy v čase vysokých burzových cien sa prenesú na priemyselných odberateľov, ktorí už dnes čelia vyšším nákladom než ich konkurenti mimo Európy.
Na začiatku zimnej sezóny 2026/2027 bude mať Slovenský plynárenský priemysel v súlade s rozhodnutím ministerstva hospodárstva v zásobníkoch 17,5 terawatthodiny plynu. Na bežnú prevádzku by mu podľa spoločnosti stačilo osem terawatthodín. Všeobecný hospodársky záujem však stanovuje, že do 1. septembra musí mať uskladnených najmenej 13 terawatthodín a aspoň jeden deň od 1. októbra do 1. decembra 17,517 terawatthodiny. Septembrový cieľ SPP splnil už počas druhého augustového týždňa.
Spoločnosť pripúšťa, že ceny plynu na Slovensku ovplyvňuje globálny vývoj na európskych energetických trhoch. Zdôrazňuje však, že má diverzifikované portfólio dodávok zemného plynu vrátane skvapalneného zemného plynu od veľkých medzinárodných spoločností.
„Slovenský plynárenský priemysel pri svojej stratégii berie do úvahy dlhodobý horizont a volatilitu spotových cien vyhodnocuje vo vzťahu k svojim záväzkom voči zákazníkom so zaručením bezpečnosti dodávok plynu pre nich. Uplynulé týždne na tejto stratégii nič nezmenili,“ uviedla spoločnosť.
Zemný plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci sa v pondelok 24. augusta na holandskom virtuálnom uzle TTF predával za 68,457 eura za megawatthodinu, čo bola najvyššia cena za posledné dva roky. Nad hranicou 50 eur za megawatthodinu sa drží približne od polovice júla.
„Vo všeobecnosti platí, že ak štát alebo štátom poverený subjekt nakupuje plyn do zásobníkov za vysoké ceny, vzniknuté náklady bude musieť niekto v konečnom dôsledku znášať. Preto existuje oprávnená obava, aby sa prostredníctvom cien, taríf alebo iných poplatkov nepreniesli aj na priemyselných odberateľov,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Bezpečnosť dodávok zabezpečovanú štátom nespochybňuje, keďže je podľa neho dôležitá pre fungovanie celého energetického systému. „Nemôže však nahrádzať komerčné riadenie nákupu energie jednotlivými podnikmi,“ dodal.
Slovensko malo podľa údajov európskej platformy AGSI vo štvrtok 27. augusta plynové zásobníky naplnené takmer na polovicu, čo predstavovalo 18,17 terawatthodiny. Krajina má však vzhľadom na svoju spotrebu veľkú skladovaciu kapacitu. Je porovnateľná s Poľskom, ktoré spotrebuje takmer päťnásobne viac plynu.
Priemerná naplnenosť zásobníkov v Európskej únii dosahovala 63,8 percenta, čo zodpovedalo 20 percentám ročnej spotreby Únie. V rovnakom období minulého roka to bolo 76,56 percenta, teda takmer štvrtina ročnej spotreby. Holandsko už vopred avizovalo, že nesplní cieľ naplnenosti zásobníkov, ktorý od členských štátov požaduje Európska komisia.
Z dostupných údajov nie je jasné, akú časť kapacity slovenských zásobníkov využíva Slovenský plynárenský priemysel a akú ostatné podniky. Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský upozornil, že súčasný vývoj na trhu obchodníkov príliš nemotivuje skladovať plyn nad rámec štátneho príkazu.
„Počas letnej vtlačnej sezóny na európskom trhu pretrvávajú minimálne cenové rozdiely medzi letnými a zimnými cenami zemného plynu. Takzvaný negatívny spread, keď sú ceny plynu v lete vyššie ako ceny plynu v zime, znamená, že pre mnohých obchodníkov nie je ekonomicky výhodné plyn do zásobníkov vtláčať, čo môže viesť k nižšej naplnenosti zásobníkov v niektorých európskych krajinách pred zimou 2026/2027,“ vysvetlil.
Aj preto je podľa neho pre Slovensko mimoriadne dôležité rozhodnutie ministerstva hospodárstva uložiť SPP vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosť zabezpečiť dostatočné množstvo zemného plynu v domácich zásobníkoch. Predpokladá, že k podobným krokom sa približujú aj ďalšie krajiny.
„Ako príklad možno uviesť Nemecko, keďže zákonom vyžaduje naplnenie zásobníkov pred zimou aspoň na 70 percent ich kapacity. Aktuálne sú nemecké zásobníky naplnené na 50 percent. Spolková krajina Bavorsko varuje, že to nemusí stačiť, a tlačí vládu, aby intervenovala. Nemecký minister hospodárstva tvrdí, že na zvládnutie štandardnej zimnej spotreby postačí, ak budú zásobníky pred zimou naplnené na 60 až 70 percent,“ priblížil Kvasňovský.
Pre priemysel je podľa Klubu 500 dôležité, aby boli náklady na zabezpečenie energetickej bezpečnosti transparentné a ďalej nezvyšovali už dnes veľmi vysoké energetické zaťaženie slovenských podnikov.
„Pri energeticky náročných výrobách nejde o marginálny náklad, ale o jednu z rozhodujúcich položiek výrobných nákladov,“ skonštatoval Gregor.
