Americký prezident Donald Trump v piatok 16. januára pohrozil uvalením ciel na krajiny, ktoré nepodporia jeho plán prevziať Grónsko. Napísala to agentúra Reuters.
Šéf Bieleho domu opakovane vyhlasuje, že Spojené štáty potrebujú zo strategických a bezpečnostných dôvodov prevziať kontrolu nad Grónskom, ktoré je poloautonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva.
„Môžem uvaliť clá na krajiny, ktoré nepodporia (plán USA ovládnuť) Grónsko, pretože Grónsko potrebujeme pre národnú bezpečnosť,“ povedal americký prezident na podujatí Bieleho domu venovanom zdraviu.
Nevylúčil vojenskú silu
Americký prezident tvrdí, že Spojené štáty na zabezpečenie svojej bezpečnosti nevyhnutne potrebujú Grónsko vlastniť a že ostrov bohatý na nerastné suroviny prevezmú.
Na dosiahnutie tohto cieľa pritom odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily, čo podnietilo hlasnú kritiku spojencov z NATO.
Trump tiež argumentuje tým, že v okolí ostrova sa pohybujú ruské a čínske plavidlá a že ak to neurobí Amerika, Grónska sa zmocní Rusko alebo Čína.
Lídri Grónska aj Dánska oponujú, že ostrov nie je na predaj, a Grónsko o pripojenie k Spojeným štátom záujem nemá.
Na ostrov tento týždeň dorazili vojaci z viacerých európskych krajín, ako je Francúzsko, Nemecko, Nórsko alebo Švédsko, ktoré tým vyjadrili podporu Dánsku.
NATO v ohrození
Dánska premiérka Mette Frederiksenová začiatkom januára varovala, že americký útok na Grónsko by bol „koncom všetkého“, najmä Severoatlantickej aliancie.
Pre šéfa NATO Marka Rutteho je situácia podľa agentúry AFP krajne nepríjemná. Ide totiž o územný spor medzi Spojenými štátmi a Dánskom, dvoma členskými krajinami NATO, ktorý ohrozuje samotnú existenciu skupiny 77 rokov po jeho vzniku v roku 1949.
Hlavy dánskej a grónskej diplomacie Lars Lökke Rasmussen a Vivian Motzfeldtová v stredu vo Washingtone rokovali s ministrom zahraničia Marekom Rubím a americkým viceprezidentom J.D. Vancem. Rasmussen po stretnutí konštatoval, že „zásadná nezhoda“ pretrváva.
Arktický ostrov bohatý na nerastné suroviny bol do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament.
Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.
