V New Yorku odbila polnoc. V meste, ktoré nikdy nespí, sa jedna z jeho obyvateliek, Magdalena Major, predsa len práve ukladá na spánok. Keď vtom zazvoní telefón. Na druhej strane sa ozve naliehavý hlas: „Magdo, Jessica Lange potrebuje make-up o ôsmej ráno, si pripravená?“ „Že váhaš, budem tam,“ odpovedá Major bez zaváhania na ponuku líčiť americkú herečku a držiteľku hneď niekoľkých Oscarov a Zlatých glóbusov.
A vzápätí zaspáva s pocitom, že zajtrajší deň sa napokon vyvinie úplne inak, než si ešte pred pár minútami myslela. Tak ako sa to v jej práci stalo už toľkokrát predtým a stane sa ešte toľkokrát potom. „Čoskoro som pochopila, že časová flexibilita je pri práci vizážistky alfou a omegou,“ vysvetľuje Major.
Tridsaťdeväťročná rodáčka z malej dediny pri Uherskom Hradišti žije v New Yorku už trinásť rokov. Keď do americkej metropoly priletela v roku 2013 prvýkrát, malo to byť na pol roka – presne toľko trvalo štúdium na tamojšej akadémii Make Up For Ever. Že sa nevráti, vtedy dvadsaťsedemročnú ženu ani nenapadlo.
Rozhovor na začiatku roka robíme na diaľku. V Bratislave je už tma a v New Yorku ešte nie je poludnie. V Amerike dnes Major prežila tretinu života a počas toho času líčila množstvo svetovo známych osobností.
Ide o skutočné hollywoodske A-list hviezdy, ktorých mená aj tváre pozná celý svet. Medzi nimi herečka Drew Barrymore, kanadsko-americká speváčka Alanis Morissette, členka rodiny Kardashianovcov Kendall Jenner, viacnásobný držiteľ Grammy John Mayer či dominikánska raperka Tokischa.
Pracovala aj pri príležitosti najprestížnejších spoločenských udalostí, ako je Met Gala, najvýznamnejšie módne charitatívne podujatie na svete, alebo odovzdávanie Zlatých glóbusov za najlepšie filmové a televízne výkony.
Keď londýnsky rodák Eddie Redmayne priletel pred dvoma rokmi na Manhattan do newyorského The Metropolitan Museum of Art, on aj jeho manželka, mediálna poradkyňa Hannah Bagshawe, sa na Met Gala objavili práve s vizážou od slovenskej vizážistky Magdaleny Major. „S Eddiem a jeho manželkou spolupracujem dlhodobo. Sú skvelí,“ krčí ramenami make-up artistka.
Redmayne vtedy v New Yorku prezentoval televízny seriál Deň šakala, kde hrá nájomného vraha v elegantnom obleku. Upraviť ženu na takúto udalosť zaberie podľa Magdaleny Major hodinu až hodinu a pol.
„Dnes to však už zvládnem aj za dvadsať minút. Realita nie je dokonalá. Len málokedy líčite pri okne, skôr často skončíte niekde v pivnici,“ opisuje náročné pracovné podmienky Major.
Dodnes si živo vybavuje líčenie Neila Patricka Harrisa. Dnešného päťdesiatnika preslávil na začiatku milénia sitkom Ako som spoznal vašu mamu, kde stvárnil postavu notorického sukničkára Barneyho. Keď sa Harris o takmer dve desaťročia neskôr ocitol v centre Manhattanu v starostlivosti Major, make-up sa robil v podzemných priestoroch Rockefellerovho centra, kam neprenikol ani jeden lúč prirodzeného svetla.
„Dnes už so sebou vždy nosím náhradné svetlo, nič ma potom neprekvapí,“ dodáva Major. Inokedy líči celebrity dokonca aj v aute. A práve bez schopnosti neustále sa prispôsobovať nevyhovujúcim podmienkam a časovému tlaku by v New Yorku ako vizážistka neobstála.
„Všetko nie je len o talente, ale napríklad aj o tom, či dokážete zachovať pokoj a ako pôsobíte na klienta,“ zamýšľa sa make-up artistka. Rovnako dôležitá je podľa nej čistota – jej samotnej aj nástrojov, ktoré denne pri práci používa.
Líčenie na červené koberce
Červené koberce a náročná vizáž k veľkej večernej sa u Major striedajú s úplne odlišnými dňami, v ktorých čelí iným profesijným výzvam. Keď do Spojených štátov dorazil ďalší populárny britský herec Hugh Grant, aby propagoval rodinnú komédiu Wonka a neskôr aj psychologický triler Heretik, bola to práve Magdalena Major, kto s ním v USA trávil jeho pracovné dni.
Ráno ho nalíčila, upravila účes a až do večera s ním obchádzala rozhovory po hoteloch, štúdiách aj najznámejších televíznych reláciách vrátane šou americkej speváčky Kelly Clarkson. To všetko so zodpovednosťou, že aj na desiatom rozhovore bude predstaviteľ hororového pána Reeda stále vyzerať sviežo.
„Počas takého dňa som aj morálnou oporou. Na Hughovi som si obľúbila najmä zmysel pre humor, je drsnejší než ten americký,“ rozpráva Major.
Sprevádzať celebrity na rozhovory od nej na jednej strane vyžaduje veľa trpezlivosti a pokory, na druhej neustálu pohotovosť. Väčšinu času potichu čaká bokom, no zároveň je neustále pripravená upraviť neposlušný prameň vlasov alebo prepudrovať lesknúcu sa pleť.
Kľúčová je podľa Major zdržanlivosť: „Nič z toho nie je o vás a je mimoriadne dôležité to pochopiť.“ Jej práca pri sprevádzaní celebrít na rozhovory spočíva najmä v správnom načasovaní. Časový blok pre príchod vizážistky neexistuje a práca sa tu ráta skôr na sekundy než na minúty.
K celebritám sa dostáva veľmi blízko, fyzicky oveľa bližšie než väčšina ľudí.
Súčasťou profesionality je podľa moravskej rodáčky naučiť sa počúvať a dokázať sa v danej situácii rýchlo zorientovať. Major si musí neustále uvedomovať, kedy prichádza jej moment, aby svojho klienta upravila a dodala mu istotu pred ďalším rozhovorom. Po rokoch v odbore však už tieto vzácne okamihy dokáže rozpoznať bez zaváhania.
„Keď sa strieda reportér, keď sa pije voda alebo v tých pár sekundách, keď sa respondent usádza pred kamerou. To sú momenty, keď musíte okamžite vyraziť, na touch-up máte pár sekúnd.“
K celebritám sa dostáva veľmi blízko, fyzicky oveľa bližšie než väčšina ľudí. Ako vizážistka nepozorovane vstupuje do ich súkromného priestoru a rovnako nenápadne ho aj opúšťa. Základ dôvery vytvorili roky budované kontakty a portfólio. To, že je to práve Magdalena Major, ktorá vstupuje do hotelovej izby Hugha Granta či Eddieho Redmayna, je samo osebe zárukou kredibility.
Je jasné, že rozsiahly PR tím okolo známych osobností ju vopred preveril, čím jej prítomnosť schválil. Základná dôvera je teda daná vopred. Na Major však zostáva úloha, ako s ňou naložiť.
„Každý je iný. Niekto preferuje nezáväznú komunikáciu a chce, aby všetko prebehlo v priateľskom duchu. Iný je však pred náročným rozhovorom v strese a neželá si, aby naňho niekto rozprával,“ vysvetľuje make-up artistka. Práve schopnosť prispôsobiť prístup konkrétnej situácii si musela postupne vybudovať.
Budovanie vlastného systému
Dnes už mám systém, ako sa rýchlo zorientovať,“ rozpráva s úsmevom za svojím pracovným stolom Major, zatiaľ čo jej do lona vyskočí ryšavý kocúr Tobiáš, v súčasnosti jediný Magdalenin spolubývajúci. „Dôležité je neprekročiť profesijnú hranicu. Stále potrebujete dostať zaplatené,“ dopĺňa pragmaticky. Pod rukami Major prešlo za roky vizážistickej práce toľko ľudí, že na meno svojej úplne prvej hviezdy si už ani nespomína.
„Možno to bol práve Neil Patrick Harris, ale tým, že som od začiatku asistovala pri make-upe slávnych ľudí, som si na prostredie rýchlo zvykla. Slávu po chvíli prestanete vnímať. Všetci sme v konečnom dôsledku rovnakí, každý máme svoje obavy a priania.“
Ako vizážistka si dnes v New Yorku zarobí približne 150-tisíc dolárov ročne. Pre porovnanie ide o päť- až desaťnásobok toho, čo si ročne zarobia vizážisti a vizážistky na Slovensku.
Práve asistovanie by odporučila každému, kto stojí na prahu podobnej profesijnej dráhy. „Dalo mi to všetko. Naučila som sa, ako sa k takýmto ľuďom správať, ako s nimi komunikovať a kedy je vôbec vhodná chvíľa priblížiť sa, aby som nenarušila rozhovor s novinármi či ich tímom.“
Dnes má okolo seba vizážistka vlastné asistentky. A keďže si sama prešla asistovaním, berie svoje zverenkyne so sebou na akcie, sprostredkúva im prácu a prenecháva im aj tú, ktorú sama nechce alebo nestíha.
„Vďaka tomu si postupne budujú komunitu, nadväzujú kontakty a presadzujú sa,“ vysvetľuje. V USA platia stále rovnaké pravidlá hry ako pred desiatimi rokmi, keď začínala – vysnívaná kariéra sa buduje odspodu tvrdou prácou. Hore sa postupuje po jednotlivých krokoch. Major však pripúšťa, že druhou cestou k úspechu sú sociálne siete.
„Dnes sa do popredia dostávajú ľudia, ktorí si asistovaním neprešli. A ide to,“ konštatuje. „Najlepšie je, keď zvládnete oboje,“ myslí si vizážistka. Sama sa však na sociálnych sieťach príliš neprezentuje, vníma ich skôr ako ďalšiu prácu, do ktorej sa nehrnie.
Americké platy
Napriek jej známosti v najvyšších kruhoch Hollywoodu ju na Instagrame sleduje len štyri a pol tisíca ľudí. Ako vizážistka si dnes v New Yorku zarobí približne 150-tisíc dolárov ročne. Pre porovnanie ide o päť- až desaťnásobok toho, čo si ročne zarobia vizážisti a vizážistky na Slovensku.
V blízkej budúcnosti navyše Major cieli na 200-tisíc dolárov ročne. K ďalšej méte však viedla dlhá cesta aj momenty, keď si ako začínajúca Češka v New Yorku siahla na dno, chvíle, keď nevedela, či bude mať na druhý deň čo jesť. Najťažšie boli pre Major prvé dva roky, keď väčšinu práce robila zadarmo. Potom sa to zlomilo, prišli prvé ponuky a ona sa postupne začala stavať na vlastné nohy.
„Na to v Amerike potrebujete aj isté biznisové schopnosti. Musíte vedieť, ako sa predať, komu poslať e-mail, s kým sa rozprávať a ako sa ohodnotiť,“ vymenúva. Na USA oceňuje aj to, akí sú ľudia v debate o peniazoch otvorení.
Priznáva však, že občas jej predsa len chýba aj povestná česká skromnosť. Kariéru začala s mužmi, a hoci sa dnes dávno stará aj o ženy, stále sa jej nepodarilo nadviazať exkluzívnu spoluprácu. Takú, akou sa preslávila napríklad vizážistka Sarah Tanno, ktorá roky stojí po boku Lady Gaga.
S výhradným partnerstvom sa spája iné ohodnotenie aj spôsob práce. Ďalšou ambíciou, v dôsledku ubúdajúcej práce v módnom priemysle pre umelú inteligenciu, je smerovať kariéru ešte viac k filmovému priemyslu a červeným kobercom. A to vrátane toho najprestížnejšieho v Česku.
„Naozaj by som si priala líčiť na festivale v Karlových Varoch, je to pre mňa symbolické,“ zasní sa z New Yorku vizážistka.
Magdalena Major vo svojom rozprávaní mieša moravský dialekt aj pražské -ej. České výrazy občas nenachádza. O svojej práci je zvyknutá premýšľať aj hovoriť výhradne po anglicky. Občas si tak človek nie je istý, či niektoré na češtinu príliš mäkké „L“ pripísať hanáckemu pôvodu alebo newyorskej adrese. Domov sa Major dostane len zriedka.
Keď bola v lete v Česku na svadbe svojej sestry, ušla jej príležitosť líčiť členov hudobnej skupiny Jonas Brothers. „V niektorých častiach roka, napríklad na Vianoce, sa z New Yorku vôbec nedostanem,“ opisuje žena, ktorá si za roky v odbore zvykla maximálne prispôsobovať svoj čas práci. Dovolenku si nikdy neplánuje skôr než týždeň dopredu.
„Inak do toho vždy vždy niečo vstúpi, to je zákon!“ hovorí so smiechom tridsiatnička zo svojho brooklynského bytu. Do Brooklynu, najľudnatejšej štvrte New Yorku, sa presťahovala pred pár rokmi z prominentného Manhattanu. Lákali ju priestrannejšie byty za dostupnejšie ceny aj viac zelene. A mala šťastie, v cenovo exponovanom meste sa jej podarilo získať byt s regulovaným nájmom.
Pre tristné americké zdravotníctvo však dodnes lieta do Česka k zubárovi aj na všeobecnú prehliadku. Stále ju vyjde lacnejšie kúpiť si spiatočnú letenku než ísť na vyšetrenie v New Yorku. Nedávno vyrazila do Zlína ešte na jeden lekársky zákrok. Na tamojšej klinike si nechala odobrať vajíčka.
„Mám 39, ak by som sa o päť rokov rozhodla, že by som chcela deti, vďaka úspešnému zákroku tú možnosť stále budem mať,“ hovorí otvorene Major, ktorá sa za posledných trinásť rokov v New Yorku vydala aj rozviedla. S manželom sú dodnes priatelia. Medzitým mala aj iný vzťah, ten sa však nedávno skončil. Svoju budúcnosť vidí s deťmi aj bez nich.
„Je ťažké predstaviť si robiť takú prácu s deťmi, ale mám okolo seba ženy, ktoré to zvládli. Vidím dnes slobodné ženy, ako to zvládajú aj s deťmi. Určite je to náročné, ale neviem si predstaviť veľa výziev, ktoré by sme my ženy nezvládli.“
Text vyšiel pôvodne v českej edícii Forbesu. Autorkou je Viktorie Melicharová.
