Investície do jadrových zbraní sa zvyšujú. Vlani do firiem zaoberajúcich sa ich výrobou investovalo o 15 percent viac finančných inštitúcií.
Na pozadí medzinárodného napätia a rastúcich vojenských výdavkov hrozí eskalácia, varujú v dokumente organizácie Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN) zástupcovia mimovládnych zoskupení.
Mnoho odborníkov sa obáva rizika nových pretekov v jadrovom zbrojení. Jadrovo vyzbrojené štáty sú zapletené do konfliktov v Európe, Ázii a na Blízkom východe. Dlhodobé úsilie o odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní zrejme stráca na sile, konštatuje organizácia, ktorá v roku 2017 dostala Nobelovu cenu mieru.
ICAN si spolu s ďalšou protijadrovou organizáciou Pax všíma rastúci záujem mnohých finančných inštitúcií o firmy, ktoré pracujú na vývoji a modernizácii arzenálov deviatich jadrovo vyzbrojených štátov. Podľa výročnej správy s názvom „Nestávkujte na bombu“, ktorá zahŕňa údaje do septembra 2025, investovalo do spoločností zapojených do výroby jadrových zbraní 301 bánk, penzijných fondov, poisťovní a ďalších finančných inštitúcií, medziročne o 15 percent viac. Predtým tieto investície roky klesali, pripomína správa.
„Prvýkrát po rokoch rastie počet investorov, ktorí sa snažia profitovať z pretekov v zbrojení,“ poznamenala programová riaditeľka ICAN-u a spoluautorka správy Susi Snyder. „Ide o riskantnú krátkodobú stratégiu, ktorá prispieva k nebezpečnej eskalácii,“ varovala a zdôraznila, že „nie je možné profitovať z pretekov v zbrojení bez toho, aby ste ich podnecovali“.
Deväť štátov, ktoré jadrové zbrane aktuálne vlastnia – Rusko, Spojené štáty, Čína, Francúzsko, Británia, Pakistan, India, Izrael a Severná Kórea – svoje arzenály v súčasnosti modernizujú alebo rozširujú. Platnosť odzbrojovacej zmluvy New START (Nová dohoda START) medzi USA a Ruskom o obmedzení počtu strategických jadrových zbraní vypršala vo februári.
Správa si všíma prudký nárast trhovej kapitalizácie mnohých veľkých zbrojárskych firiem. Zaznamenáva tiež rastúci tlak zo strany vlád, najmä v Európe, ktoré naliehajú na investorov, aby zrušili etické obmedzenia týkajúce sa investícií do zbrojných spoločností.
Vlády, čeliac ruskej hrozbe a rastúcim obavám z toho, že Európa sa už nemôže spoľahnúť na ochranu Washingtonu, argumentujú, že investície do európskeho znovuvyzbrojovania by nemali byť zväzované etickými úvahami. Niektoré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, dokonca tvrdia, že je to morálny imperatív.
