Peniaze bežných ľudí sa zresetujú, tvrdí Jaspreet Singh. Ich poslednou šancou je vytvoriť imanie teraz.
Sledujeme príchod piatej priemyselnej revolúcie, ktorá na rozdiel od tých predchádzajúcich nenastupuje postupne v priebehu desaťročí, ale mení prostredie v podstate zo dňa na deň. Myslí si to populárny americký podnikateľ a investor Jaspreet Singh, ktorý sa preslávil najmä vďaka YouTube kanálu Minority Mindset s takmer 2,5 milióna odberateľov.
„Pokiaľ nebude zamestnanec vedieť vykonávať prácu, ktorú dnes robí desať ľudí, bude mať obrovský problém nájsť si v blízkej budúcnosti prácu,“ tvrdí finančný edukátor.
Okno pre generovanie majetku sa vraj pre bežných ľudí zatvára. Všetky položky spotrebného koša totiž rastú obrovským tempom a platy s touto dynamikou si už nedokážu udržať krok.
Nachádzame sa podľa neho v období, ktoré mnohí analytici označujú za historický zlom v spôsobe, akým ľudstvo vytvára a udržiava hodnoty. Rok 2026 údajne predstavuje symbolickú bránu do novej éry technologického rastu. Ako sa má takejto drvivej situácii prispôsobiť bežný človek?
V rozhovore s Lewisom Howesom Singh vysvetľuje, prečo si myslí, že bežní ľudia majú posledný rok na vybudovanie majetku. Opiera sa pritom o informačné výstupy Svetového ekonomického fóra.
Jaspreet Singh
Pôvodne vyštudovaný právnik sa zameriava na finančné vzdelávanie, investovanie do nehnuteľností a budovanie bohatstva. Svoj projekt Minority Mindset založil ako reakciu na životnú situáciu, v ktorej ho oklamala marketingová firma. Jeho cieľom je naučiť ľudí myslieť v rozpore s väčšinovým názorom, aby si vybudovali finančnú slobodu. Na svojom kanáli sa delí o tipy na investovanie, budovanie majetku a vytváranie pasívneho príjmu.
Umelá inteligencia už údajne nie je len futuristickým pojmom, ale stáva sa hlavným motorom produktivity, ktorý drasticky mení trh práce aj investičné príležitosti.
Kým minulé revolúcie si vyžadovali fyzickú silu alebo neskôr digitálnu gramotnosť, súčasný posun si vyžaduje schopnosť pracovať so systémami, ktoré dokážu nahradiť prácu desiatok či dokonca stoviek ľudí.
Zrýchlený vývoj vytvára obrovskú priepasť medzi tými, ktorí tieto zmeny pochopia včas, a tými, ktorí zostanú verní zastaraným modelom bezpečného zamestnania a sporenia na bankových účtoch.
Inflácia a technologická disrupcia podľa podnikateľa vymazávajú kúpnu silu úspor rekordným tempom, čo núti každého k prehodnoteniu finančnej stratégie.
Tí, ktorí chcú v tomto prostredí uspieť, sa musia prestať spoliehať na štát alebo na zamestnávateľa a prevziať plnú zodpovednosť za svoje finančné vzdelanie.
Paradigmatická zmena
Súčasná situácia Singhovi pripomína hokejkový graf, kde krivka pokroku po dlhom období stability prudko vystreľuje nahor. Mnohí investori robia chybu, keď predpokladajú lineárny vývoj. Technológie sa teraz údajne vyvíjajú exponenciálne.
To znamená, že nasledujúce tri roky prinesú viac zmien ako posledných tridsať rokov dohromady. Firmy v blízkej budúcnosti nebudú hľadať zamestnancov na vykonávanie rutinných úloh. Budú hľadať jednotlivcov, ktorí ovládajú nástroje umelej inteligencie na zvýšenie svojej efektivity.
Tí, ktorí sa nedokážu prispôsobiť, stratia konkurencieschopnosť. „AI vám nezoberie prácu, vezme vám ju zamestnanec, ktorý ju ovláda lepšie ako vy,“ tvrdí vizionár.
Zmeny sa však netýkajú len trhu práce. Zásadne ovplyvňujú aj chod firiem. V roku 2025 Singh stále viac počúval o nástupe umelej inteligencie, až kým si sám neuvedomil, že pokiaľ nezmení svoj prístup v najbližšej dekáde, jeho podnikanie skrachuje.
Na spoločnom mítingu s dodávateľmi povedal: „Myslel som si, že pre umelú inteligenciu budeme do roku 2035 na hrane bankrotu, no mýlil som sa.“ Keď sa všetkým po zničujúcom úvode uľavilo, dodal: „Pravdepodobne zbankrotujeme už v roku 2030.“ V tom čase sa rozhodol posunúť svoju spoločnosť z mediálnej firmy na finančný technologický podnik poháňaný médiami.
Nastupujúca transformácia stále viac zasahuje aj do podstaty peňazí. Tradičné fiat meny neustále strácajú hodnotu pre masívne tlačenie peňazí a dlhové zaťaženie ekonomík.
Hoci nominálne mzdy môžu rásť, reálne náklady na bývanie, stravu a cestovanie stúpajú oveľa rýchlejšie. Bežní ľudia sú preto stále chudobnejší.
Na druhej strane, bohatí ľudia sa nesústredia na hromadenie hotovosti, ale na vlastníctvo aktív, ktoré dokážu infláciu prekonať. Peniaze sú v dnešnom systéme len nástrojom a ich držanie v banke bez ďalšieho využitia vo svojej podstate predstavuje platenie skrytej dane v podobe straty kúpnej sily.
Rozdiely v bohatstve sa teda budú ďalej prehlbovať najmä na základe toho, kto vlastní technológie či kapitál a kto len predáva svoj čas za znehodnocujúcu sa menu.
Pasca tradícií
Väčšina z nás vyrastala v presvedčení, že cesta k bohatstvu vedie cez dobré vzdelanie, stabilnú prácu a splatený dom. Realita súčasnosti však ukazuje, že tento model je v mnohých ohľadoch nefunkčný.
Mnohí považujú vlastný dom za svoju najväčšiu investíciu, no z prísne ekonomického hľadiska ide podľa Singha o pasívum, ktoré odčerpáva peniaze prostredníctvom daní, poistenia a údržby. Dom neprodukuje hotovosť, pokiaľ v ňom majiteľ býva. Jeho hodnota síce môže rásť, no s ňou rastú aj súvisiace náklady.
Za rovnako problematické považuje aj dôchodkové schémy, ktoré sa spoliehajú na fondy s poplatkami, o ktorých priemerný sporiteľ ani netuší. Skryté náklady v správe aktív môžu počas desaťročí pripraviť investorov o státisíce eur.
Banky v podstate využívajú vklady bežných ľudí na to, aby im následne tie isté peniaze požičiavali vo forme drahých kreditných kariet alebo hypoték. Finančné inštitúcie nie sú charita a ich hlavným cieľom je zisk, nie blaho klienta.
Preto treba prejsť od mentality sporiteľa k mentalite investora. Sporiteľ odovzdáva svoje peniaze inštitúcii za minimálny úrok, zatiaľ čo investor hľadá cesty, ako nechať peniaze pracovať priamo vo svoj prospech.
Bez finančnej gramotnosti sa ľudia stávajú obeťami systému, ktorý je navrhnutý tak, aby profitoval z ich nevedomosti. Treba rozlišovať medzi tým, čo nám hovoria reklamy na finančné produkty, a tým, ako trh skutočne funguje.
Systém pre budovanie reálneho majetku
Efektívna správa financií si vyžaduje prísnu disciplínu a jasne definovaný systém. Jedným z osvedčených modelov je rozdelenie každého zarobeného eura do troch základných kategórií.
Maximálne 75 percent príjmov by malo smerovať na životné náklady, zatiaľ čo minimálne 15 percent musí ísť do investícií a zvyšných desať percent do rezerv.
Tento prístup zabezpečuje, že investovanie nie je len niečím, čo robíme, keď nám niečo zvýši, ale stáva sa prioritou. Najväčšou brzdou bohatstva sú spotrebné dlhy a kreditné karty s vysokými úrokmi.
Kým banky bohatnú na vysokých úrokoch, ktoré im ľudia platia, dlžníci strácajú šancu na zložené úročenie vo svoj prospech. Ten, kto chce dosiahnuť finančnú slobodu, musí najskôr opustiť zónu finančného ohrozenia a vytvoriť si dostatočnú hotovostnú rezervu pre nečakané situácie. Až po stabilizácii základov môže uvažovať o raste majetku.
Pri otázke investovania Singh hovorí o jeho rozdelení na pasívne a aktívne. Pasívny prístup cez indexové fondy je vhodný pre väčšinu, no v čase rýchlych zmien sa vraj do popredia čoraz viac dostáva aktívne vyhľadávanie položiek na základe trhových posunov.
Príkladom môže byť schopnosť identifikovať zmeny v správaní spotrebiteľov, ako bol nárast výdavkov na domáce zvieratá alebo zmeny v digitálnej bezpečnosti.
Kto dokáže sledovať, kam tečú peniaze v ekonomike, má šancu na vyššie výnosy ako je trhový priemer. Práve tých pár percent navyše v ročnom výnose robí v horizonte tridsiatich rokov rozdiel medzi priemerným dôchodkom a skutočným bohatstvom.
Ochrana majetku pred infláciou a daňami
Vytvorenie majetku je len polovica úspechu, tou druhou je jeho ochrana. Dane predstavujú pre investorov najväčší pravidelný výdavok. Pozorujeme, že úspešní jednotlivci neplatia dane z celkového príjmu, ale len z jeho zdaniteľnej časti po uplatnení všetkých legálnych úľav.
Štátne daňové systémy sú často nastavené tak, aby motivovali k aktivitám, ktoré štát považuje za prospešné, ako je výstavba bývania na prenájom alebo budovanie firiem.
Využívanie korporátnych štruktúr a trustov umožňuje legálne optimalizovať daňové zaťaženie a zároveň chrániť majetok pred právnymi rizikami.
Žiadny skutočne bohatý človek podľa Singha nevlastní významný majetok priamo na svoje meno, ale využíva subjekty s obmedzeným ručením. Týmto spôsobom oddeľuje osobné financie od podnikateľských rizík. Mnohí ľudia si údajne neuvedomujú, že platbou dane štátu poskytli bezúročnú pôžičku, zatiaľ čo ich peniaze mohli zarábať na trhu.
Finančná sofistikovanosť zahŕňa aj pochopenie rozdielov medzi druhmi príjmov. Príjem zo zamestnania je spravidla zdanený najvyššou sadzbou, zatiaľ čo príjmy z investícií alebo pasívne zisky z nehnuteľností požívajú rôzne výhody a nižšie sadzby.
Cieľom je postupne presúvať svoje aktivity do kategórií, ktoré štát zaťažuje menej, čo zvyšuje čistý výnos a urýchľuje akumuláciu bohatstva.
Psychológia hojnosti a zodpovednosti
Cesta k bohatstvu začína zmenou zmýšľania. Mnohí ľudia sú brzdení predsudkami, že peniaze sú niečo zlé alebo že bohatstvo je vyhradené len pre vyvolených.
Tento pocit nedostatku často pramení z rodinného prostredia a výchovy. Ak sa v rodine hovorilo, že si niečo nemôže dovoliť, podvedome to bolo prijaté ako obmedzenie. Úspešní ľudia však menia takéto konštatovanie na otázku, ako si to môžu dovoliť a čo preto musia urobiť.
Peniaze sú potom len zosilňovačom charakteru. Dobrý človek s nimi dokáže urobiť viac dobra pre svoju komunitu. Bohatstvo nie je len o drahých autách, ale najmä o slobode rozhodovania a možnosti pomáhať.
V ekonomike, kde centrálne banky neustále zvyšujú peňažnú zásobu, nie je dôvod veriť, že množstvo peňazí je obmedzené. Hodnota vzniká výmenou za riešenie problémov iných ľudí.
Ak dokážeme vyriešiť veľký problém pre veľké množstvo ľudí, bohatstvo sa dostaví prirodzene. Najdôležitejším kapitálom v roku 2026 nie je hotovosť, ale vedomosti a schopnosť učiť sa.
Skutočné generačné bohatstvo nespočíva v odovzdaných domoch, ktoré môžu deti predať a peniaze rozhádzať, ale v odovzdaní finančnej múdrosti.
Svet sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a jedinou istotou je schopnosť adaptovať sa. Finančná inteligencia je celoživotný proces, ktorý si vyžaduje neustále sledovanie trendov a ochotu priznať si, že staré pravidlá už nefungujú.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
