Ceny ropy dnes klesajú po tom, čo americký prezident Donald Trump ohlásil, že na žiadosť Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov odložil útoky na Irán pôvodne naplánované na dnešok.
Cena severomorskej ropy Brent po 7.00 hod. SELČ klesala o 2,1 percenta na 109,78 dolára za barel. Americká ľahká ropa WTI v rovnakom čase odpisovala 1,54 percenta na 106,99 dolára za barel.
Trump v pondelok neskoro večer SELČ napísal, že sa teraz konajú „vážne rokovania“. Poznamenal, že ak nebude s výslednou dohodou spokojný, podniknú Spojené štáty rozsiahly útok proti islamskej republike.
Uviedol, že „skvelí lídri a spojenci“ (katarský emír Tamím bin Hamad Sání, saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán a prezident Spojených arabských emirátov šajch Muhammad bin Zajd Nahaján) sa domnievajú, že vznikne dohoda s Teheránom, ktorá bude prijateľná pre USA, krajiny Perzského zálivu i ďalšie štáty.
„Hoci Trumpov signál trochu zmiernil bezprostredný tlak, základné riziká pretrvávajú,“ uviedol trhový analytik Tim Waterer zo spoločnosti KCM Trade. „Trh teraz sleduje, či Trumpove výroky znamenajú skutočný posun smerom k upokojeniu situácie, alebo ide len o taktickú pauzu,“ dodal.
„Kľúčovými faktormi, ktoré určia, akým smerom sa ceny ropy budú ďalej vyvíjať, sú tiež reakcie Iránu na najnovšie udalosti a aktuálne situácie na mori, konkrétne pohyb tankerov v Hormuzskom prielive,“ povedal Waterer agentúre Reuters.
USA s Izraelom na konci februára zaútočili na Irán s deklarovaným cieľom zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane. Teherán v minulosti opakovane tvrdil, že sa o takéto zbrane neusiluje a že jeho jadrový program je čisto mierový.
Boje zatiaľ zastavilo prímerie, ktoré trvá vyše mesiaca. Správy, ktoré Teherán či Washington zverejňujú, zatiaľ nenaznačujú blížiace sa mierové urovnanie konfliktu. Spornými bodmi možnej dohody sú okrem iného iránska požiadavka na zrušenie uvalených sankcií, spory o zablokovaný Hormuzský prieliv či práve otázka iránskeho obohacovania uránu.
Teherán po americko-izraelskom útoku prakticky zablokoval námornú dopravu v Hormuzskom prielive. Kľúčovou úžinou za normálnych okolností prechádza pätina globálnych dodávok ropy, ropných produktov či skvapalneného zemného plynu, ale tiež napríklad zhruba tretina celosvetovej prepravy poľnohospodárskych hnojív po mori.
