Maroko zďaleka nie je len orientálny klenot, kde vám obchodníci ponúkajú koreniny a miestne koberce. Krajina na severe Afriky je prekvapivo plná miest, ktoré potešia milovníkov modernej architektúry a dizajnu. Ktoré by ste nemali vynechať?
Ak si myslíte, že Maroko budete objavovať len s hŕstkou turistov, nemôžete sa viac mýliť. Monarchia, ktorá získala nezávislosť od Francúzska v roku 1956, dnes patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny Afriky. Vzhľadom na jej koloniálnu minulosť nie je náhoda, že veľká časť cestovateľov prichádza práve z krajiny galského kohúta.
Pobyt im navyše uľahčuje fakt, že väčšina Maročanov plynule hovorí po francúzsky. S angličtinou je to o niečo náročnejšie, no miestni sú na turistov zvyknutí, takže sa nestratíte – najmä vo veľkých mestách ako Marrákeš, Casablanca či Rabat. A práve Marrákeš je pre väčšinu Európanov najväčším lákadlom.
Mesto postavené z červených tehál priťahovalo cestovateľov už v devätnástom storočí. Úzke uličky jeho mediny, teda starého mesta, v ničom nepripomínajú centrá európskych miest. Miešajú sa tu vône pouličných predajcov domácich placiek, dym z ohňa, na ktorom sa priamo na ulici pečie mäso, aj prítomnosť zvierat, ktoré miestni stále bežne využívajú na prepravu.
Niet lepšej príležitosti, ako zažiť mix 21. storočia a stredoveku. V centre mesta totiž nájdete aj nádherné kaviarne, reštaurácie a najmä rooftop bary. Tých je v Marrákeši neúrekom a pri peknom počasí ponúkajú výhľady na zasnežený Atlas s vrcholmi presahujúcimi štyritisíc metrov nad morom.
Centrum kávy bez cappuccina
Ak si chcete vychutnať západ slnka aj s alkoholickým nápojom, treba si vyberať starostlivo. Maroko je moslimská krajina a nie každý podnik podáva víno či pivo. Za návštevu stoja napríklad La Pergola alebo Flowers.
Miestni si oveľa viac potrpia na mätový čaj. Pije sa veľmi sladký a ponúknu vám ho pri každej príležitosti. Rôzne spôsoby prípravy môžete ochutnať v 1112 Tea House, ktorý sa nachádza v čarovnom riade plnom zelene.
Pre milovníkov kávy je Maroko paradoxne trochu náročnou krajinou. Hoci je káva s týmto regiónom historicky spojená už celé stáročia, Európan zvyknutý na flat white či cappuccino bude vhodný podnik hľadať o niečo dlhšie. Marrákeš je rýchlo sa rozvíjajúca metropola, a tak tu espresso bary predsa len nájdete. Skvelý je napríklad malý stánok priamo v medine Simple speciality coffee alebo Thirty5ive v modernej časti mesta.
Každý, kto sa vydá do krivolakých uličiek starej mediny, odfotí sa v dvoroch pokrytých typickým ornamentálnym obkladom a stratí sa v niektorom z všadeprítomných trhov – takzvaných súkov, napokon zamieri do Jardin Majorelle.
Raul Mermans Garcia / Unspla
Jedna z najnavštevovanejších atrakcií Marrákeša láka denne davy, preto si lístok treba zabezpečiť vopred. Maročania sú v tomto smere prísni a na mieste nie je priestor na vyjednávanie. Aj keď si s platnou vstupenkou musíte vystáť ďalší rad, návšteva týchto veľkolepých záhrad za to rozhodne stojí.
Kus módnej histórie
Miesto známe ikonickou modrou farbou na stenách dlhé roky obýval alžírsky návrhár Yves Saint Laurent spolu so svojím partnerom Pierrom Bergém. Vilu Oasis, ukrytú v záhradách plných kaktusov, aloe vera a jazierok, navrhol pre seba francúzsky umelec Jacques Majorelle.
Svoj život aj financie zasvätil zveľaďovaniu niekoľkých akrov pôdy, na ktorých postupne vyrástla fascinujúca flóra. Po jeho smrti areál začal chátrať, až kým ho neobjavil slávny návrhár známy pod skratkou YSL. Aj vďaka jeho starostlivosti je dnes toto miesto synonymom marockého hedonizmu a vkusu.
O niekoľko desiatok metrov ďalej vzniklo v roku 2017 múzeum venované tvorbe tejto legendy haute couture. Prísnu architektúru, ktorá kontrastuje s vilou Oasis, no zároveň rešpektuje typickú farebnosť marrákešskych terakotových ulíc, navrhlo Studio KO. Za svoju víziu získalo ocenenie časopisu Wallpaper v kategórii Best New Public Building. Aktuálne tu možno vidieť výstavu pripomínajúcu divadelné a filmové kostýmy, ktoré YSL počas svojej kariéry navrhol.
Z hľadiska architektúry existuje ešte jedno miesto, ktoré by ste nemali vynechať. Naopak, pre milovníkov kvalitného umenia a dizajnu by malo byť na prvom mieste. MACAAL, teda Musée d’Art Contemporain Africain Al Maaden, nechal postaviť významný marocký developer Alami Lazraq, ktorý stojí za výstavbou väčšiny luxusných hotelov v krajine.
Veronika Pařízková
Nie je preto náhoda, že aj samotná budova galérie moderného umenia sa nachádza v blízkosti luxusného rezortu Mandarin Oriental. Súkromné múzeum, ktoré je najväčšie svojho druhu v severnej Afrike, navrhol francúzsky architekt Didier Lefort.
Po ničivom zemetrasení v roku 2023 muselo prejsť rekonštrukciou a verejnosti sa znovu otvorilo až tento rok. Prísne línie budovy sa prirodzene prelínajú s okolitými kaktusmi a z diaľky pripomínajú pevnosti, ktoré kedysi vznikali na trase zo Sahary k moru.
Vo vnútri nájdete jednu z najvýznamnejších zbierok, ktorá ukazuje, aký silný hlas má súčasné africké umenie. Najmä úvodná inštalácia desiatok sôch odkazujúcich na masaker v dievčenskej škole spáchaný teroristami z Boko Haram pôsobí mimoriadne tiesnivo.
V jednotlivých miestnostiach sa nachádza reprezentatívny výber diel naprieč africkými krajinami. Za pozornosť stojí aj miestny obchod a kaviareň. MACAAL tak môže bez problémov konkurovať najlepším múzeám sveta. O to väčšia škoda, že sem zavíta len málo turistov. Pre mnohých by bolo určite obohacujúce vidieť, aký výrazný umelecký jazyk používa dnešná generácia afrických umelcov.
Arabská a africká inšpirácia
V centre mesta nájdete aj menšie galérie zamerané na súčasnú tvorbu. Medzi najuznávanejšie patrí The Loft Gallery, ktorú v roku 2009 založila dvojica Myriem a Yasmine Berrada Sounni. Svoju pobočku má aj v Casablance.
Oba priestory sa zameriavajú na prezentáciu súčasnej arabskej a africkej scény a pravidelne predstavujú svojich umelcov aj na zahraničných veľtrhoch. Dvojposchodová červená budova v modernej časti Marrákeša ponúka široké spektrum štýlov a umeleckých prístupov. Na spoznanie miestnej scény ide o ideálnu zastávku.
Veronika Pařízková
Ak je na vás ruch a chaos Marrákeša priveľa, ponúka sa jednodňový výlet do neďalekého pohoria Atlas. Smerujú sem aj davy turistov, ktorí chcú ochutnať tradičný berberský tajin priamo na brehoch rieky Ourika. Tú lemujú desiatky vonkajších terás s typickými vankúšmi rozloženými na farebných kobercoch.
Väčšina z nich sú klasické turistické pasce, no aj tu sa dajú nájsť autentické a kvalitné miesta, kde vám naservírujú výborné mäso a placky. Mnohí návštevníci potom pokračujú vyššie do hôr k vodopádom Cascades Ourika, tí zdatnejší si môžu naplánovať aj dlhšie túry v okolí.
Na ceste do romantických záhrad
Sprevádzať ich budú miestne opice, na ktoré si však treba dávať pozor. Dokážu byť rovnako dotieravé ako predajcovia suvenírov. Výlet do Ouriky poteší aj milovníkov umenia.
Približne v polovici cesty z Marrákeša sa nachádza záhrada Anima. Na troch hektároch pôdy ju vytvoril rakúsky umelec, novinár aj spevák André Heller. Tento všestranný autor, ktorého životopis sprevádzajú aj viaceré kontroverzie, sa pokúsil na vyschnutej pôde vytvoriť miesto plné bujnej vegetácie a umenia. A ak nebudete mať prehnané očakávania, prechádzka medzi rozmernými umeleckými inštaláciami splní svoj účel.
Podobný projekt má Heller aj na brehoch jazera Lago di Garda, kde sa nachádzajú diela Keitha Haringa či Roya Lichtensteina. Americký umelec Haring, ktorý preslávil popart po celom svete a stal sa ikonou, má svoju sochu aj v Anima Garden. Aj pre ňu sa krátka zastávka určite oplatí.
Maroko nie sú len mestá a kultúra. Príjemné teploty sem počas celého roka lákajú surferov aj milovníkov kitesurfingu. Najznámejším letoviskom je Agadir, no ak nie ste fanúšikom nesúrodej výstavby a dávate prednosť menším prímorským mestám, zamierte do Essaouiry.
Od šestnásteho storočia bolo mesto portugalskou pevnosťou a vplyv kolonialistov je tu dodnes citeľný. Na rozdiel od divokej Marrákeša má Essaouira oveľa pokojnejšiu atmosféru. Zároveň si však zachováva svoju surovosť a osobitosť, typickú pre marocké mestá.
Ak by ste mali navštíviť len jedno miesto, zvoľte Ombú Restaurant, ktorého záhrada sa rozprestiera okolo najstaršieho miestneho stromu – niekoľko metrov vysokého figovníka.
A ak dostanete chuť na ešte jednu kávu, vystúpte na strechu podniku Mutulat. Netypická strešná terasa s výhľadom na rozbúrené vlny Atlantiku vo vás bude rezonovať ešte dlho. Rovnako ako celé Maroko.
Text pôvodne vyšiel v českom vydaní magazínu Forbes, jeho autorkou je Veronika Pařízková.
