Attila Jánosdeák zaparkoval v kampuse univerzity Webber International svoj športiak Chevrolet Beretta. Súkromná univerzita je približne na polceste medzi Tampou a Orlandom, na pobreží Crooked Lake. Jánosdeák sa na Floride ocitol prvýkrát v roku 2003. So sebou mal iba tenisový batoh a jediný kufor. Pobyt mu umožnilo športové štipendium na univerzite v Grazi, kde v tom čase študoval ekonómiu. Nakoniec v USA strávil tri semestre.
Žil tu skutočný americký sen: ako vážený člen tenisového klubu precestoval celé štáty a medzitým získal magisterský diplom. A to všetko napriek tomu, že cesta do Ameriky preňho paradoxne znamenala krok späť. V Grazi mal vlastný pohodlný nájomný byt, dobré auto, štúdium a popritom aj zamestnanie v miestnom tenisovom klube.
„O veľa z toho som na Floride prišiel. Zrazu som sa ocitol na malej internátnej izbe, ktorú som zdieľal s ďalším chlapom. Mali sme spoločnú sprchu na chodbe, o jedle radšej pomlčím.“ Vtedy Amerika v jeho živote prvýkrát zahrala úlohu dôležitej prestupnej stanice. Mladý Jánosdeák ešte netušil, že to nebude naposledy.
Ako dieťa intelektuálov vyrastal v meste Keszthely, ktoré bolo v 80. a 90. rokoch vďaka nemeckým turistom, ktorí sem radi chodili na výlety, bujným tenisovým mestom. Krajina sa prebúdzala zo šoku z revolúcie, keď Jánosdeáka otec prvýkrát priviedol do miestneho tenisového klubu. Nevypracoval sa na vrcholového hráča, ale patril do národnej elity.
Pri hre využíval jednoruký bekhend, čo je dnes už rarita. Mal výbornú kondíciu a jasnú myseľ. „V dôležitých momentoch som zo seba vždy dokázal dostať to, čo bolo v danej chvíli podstatné.“ Rodičia sa preto rozhodli, že bude dobre, ak ho nechajú študovať v zahraničí. Chceli, aby precestoval svet a vďaka tomuto rozhodnutiu sa dostal na športovú akadémiu Borg Monsbergerbe v Grazi.
V porovnaní s maďarskými štandardmi – kde trénerov museli platiť nadšení rodičia – ho tu privítalo profesionálne prostredie. V Maďarsku v tom čase ešte neexistovali športové akadémie. „Mali sme tréningové plány, ktoré sme museli povinne dodržiavať, ale nikto nebol ochotný poľaviť ani vo vyučovaní, museli sme nájsť balans.“
Mesto Keszthely sa nachádza blízko rakúskych hraníc, no napriek tomu mohol byť v kontakte s rodinou len v prípade, ak vrátnik na internátnej chodbe zavolal jeho meno s tým, že mu volajú z domu. Ako štrnásťročný chlapec bol hodený do naozaj hlbokej vody.
Borg nie je žiadna závodná dielňa. Je to inštitúcia, ktorá dáva stabilné základy aj tým študentom, ktorí sa nakoniec neetablujú ako profesionálni športovci. Attila školu dokončil s certifikátom trénera a hneď po strednej škole sa v miestnom tenisovom klube venoval výučbe všetkých vekových kategórií, od študentov až po dôchodcov. Trénerstvo na kurtoch bola pre neho užitočná skúsenosť. V klube si viedli evidenciu a sledovali, ktorému trénerovi po jednotlivých kurzoch odchádzajú hráči a u koho ich zostane najviac.
„Nestačilo len odbiť si tréning, musel som sa do toho vložiť celý.“ V tom čase ešte súťažil, vďaka čomu sa mu podarilo chopiť šance a získať športové štipendium v Amerike. Webber nebola žiadna excelentná univerzita, no vedel, že v tamojšej tenisovej lige sa nestratí. Primárnym cieľom v USA preňho nebol šport. Chcel si vycibriť angličtinu.
Po tom, čo sa vrátil do Grazu, dokončil šesťročné vysokoškolské štúdium a vo vrecku mal rakúsky aj americkým diplom. Ocitol sa na trhu práce s pocitom, že má silné CV. No v Rakúsku si nenašiel žiadnu prácu, preto sa okolo roku 2005 začal rozhliadať aj po Budapešti. Prihlásil sa na pohovor vo firme Lilly, hoci v tom čase nemal ani tušenie, o koho ide. Odpovedali mu veľmi promptne.
Úspešný si, keď je úspešný tvoj tím
Analytikom firmy Eli Lilly v Budapešti sa stal pred dvadsiatimi rokmi. O niekoľko rokov neskôr, keď mal iba 29 rokov, mu rovno ponúkli pozíciu finančného riaditeľa. Keď dostal telefonát, nachádzal sa práve v New Yorku a čakal na výstup na vrchol Empire State Buildingu. Do USA sa vtedy vrátil ako turista. Pípol výťah, nastúpil a zazvonil telefón. V tom období mala pobočka Lilly Hungária obrat desať miliárd forintov, zamestnávala asi stopäťdesiat ľudí a jeho tím pozostával z dvanástich.
Lilly je v mnohých ohľadoch typickou americkou spoločnosťou. Jedným z týchto aspektov je, že ak niekomu vo veku 29 rokov ponúknu vedúcu pozíciu, očakáva sa, že okamžite povie áno. Nedostáva extra čas na rozmyslenie ani na debaty. Je to však aj trochu netypický korporát, pretože finančné vedenie má neobvykle blízko ku generálnemu riaditeľstvu – a to isté platí aj pre regionálne pobočky.
Medzi globálnymi lídrami firmy je mnoho osobností, ktoré začínali ako finanční analytici, presne ako Jánosdeák. Dnes je finančným riaditeľom najväčšieho európskeho hubu Lilly vo Florencii, kde má na starosti dvadsať štátov a veľmi komplexný okruh povinností. Uvedomuje si, že ďalej môže rásť už len na veľmi vysoké pozície.
Vyššiu pozíciu by našiel azda len v centrále Lilly v Indianapolise, kde firma zamestnáva 43-tisíc ľudí. Lilly je firma, ktorá k oceňovaniu talentov pristupuje veľmi zodpovedne a vedome. Vedie si podrobný archív informácií o svojich zamestnancoch, vďaka čomu efektívne vie, kto je hodný ďalšieho povýšenia. „Úspešný si jedine vtedy, keď je úspešný aj tvoj tím. Musíte sa o seba opierať, to jediné vám zaručí postup. Potom je to win-win.“
V roku 2010 Jánosdeák dostal telefonát, v ktorom mu oznámili, že na oddelenie treasury hľadajú spolupracovníka. Táto pozícia však vyžadovala, aby pôsobil v Indianapolise. „V tom momente som ešte o treasury prakticky netušil nič, ale, samozrejme, okamžite som povedal áno.“ Na druhom konci telefonátu bol v tom čase jeho neskorší mentor Tom Grein, riaditeľ oddelenia treasury. Jánosdeáka si všimol na istej konferencii, kde bol najmladším prednášajúcim.
Oddelenie treasury je v zásade zodpovedné za to, aby bola spoločnosť finančne zdravá: aby mala zdroje na efektívne fungovanie, ale pritom aj dostatočnú likviditu. V rámci firmy Lilly má oddelenie treasury exkluzívne postavenie: kto sa v ňom vyzná, má pohľad priamo do duše globálneho podniku. „Nemal som plán B. Vedel som len, že sa nebojím snívať a že mám veľké ciele. Nebál som sa toho, že by som v tom nebol dobrý. A čoraz jasnejšie som videl, že kariérny rast mám v tejto firme istý.“
Chcel ostať kompetitívny. Už od začiatku vo firme nemal v merku konkrétnu pozíciu, ale skôr hľadal tú najvhodnejšiu kariérnu príležitosť, kde by sa jeho meno čo najviac blyslo. Chcel si zabezpečiť, aby bol pri uvoľnení vyššej pozície prvý na zozname tých, ktorých chcú povýšiť. Pôsobenie v Amerike však bolo sčasti krokom späť, pretože tu nemal vlastný tím a zúčastňoval sa operatívy. Na druhej strane, aspoň ukázal, že je mobilný a že sa z neho stáva čoraz všestrannejší líder.
Z Ameriky do celého sveta
Po štyroch rokoch v Amerike nasledovalo Turecko, potom krátka ženevská odbočka a napokon Florencia. Posledná pozícia v Taliansku je tá, po ktorej Jánosdeák vždy túžil. V tom čase už do chodu firmy prispel takým množstvom práce, že si mohol vybrať, o akú pozíciu má záujem. Florencia je dôležitým centrom firmy Lilly, ktorá tu má aj laboratórium a riadi odtiaľ východoeurópsky a izraelský trh.
Lilly trhy rozdeľuje do tzv. riadiacich hubov, spomedzi ktorých je florentský najdôležitejší. Dnes pod neho spadá dvadsať krajín. Práve preto ide o hub, ktorý je najnáročnejší na riadenie. Bola to pre neho extrémne náročná výzva, čo dokazuje aj anekdota: do florentskej katedrály sa prvýkrát dostal až po troch mesiacoch života v tomto krásnom meste.
Po sťahovaní prišla pandémia, ktorá bola v Taliansku obzvlášť tragická. Štyri mesiace nemohol vykročiť z domu, no talianska továreň firmy Lilly neprestala produkovať lieky. „Bol to experiment, no našťastie s dobrým koncom. Vďaka produkcii sme mohli pacientov zabezpečiť potrebnými liekmi.“ V tom čase kolegovia z Ameriky volali každý deň, aby skontrolovali, či je všetko v poriadku.
V minulosti bolo problémom podobných liekov práve to, že spôsobovali priberanie, ku ktorému sa následne pridávalo množstvo ďalších zdravotných rizík.
Jánosdeák posiela hlásenia priamo do Indianapolisu. Napriek tomu, že Lilly je obrovská spoločnosť, jej fungovanie nie je extrémne hierarchické. Jánosdeákovým priamym nadriadeným je v podstate generálny riaditeľ v Indianapolise.
Akcie za tridsať dolárov, dnes za deväťsto
Gila je mexický plaz, ktorý sa nazýva aj kôrnatec jedovatý (Heloderma suspectum). Tento živočích zohráva pomerne dôležitú úlohu vo vývoji lieku proti obezite. Boli to práve jeho jedové žľazy, z ktorých prvýkrát v histórii vydestilovali bielkovinu GLP-1. Liek Mounjaro (tirzepatide), ktorý je v Európskej únii povolený na liečbu cukrovky a obezity, napodobňuje dva hormóny, ktoré tenké črevo vylučuje po konzumácii jedla: jeden z nich je GLP-1 a druhý GIP.
Zložky navyšujú levely inzulínu, ktorý pomáha metabolizovať cukor v krvi, vďaka čomu sú účinné na liečbu cukrovky. V minulosti bolo problémom podobných liekov práve to, že spôsobovali priberanie, ku ktorému sa následne pridávalo množstvo ďalších zdravotných rizík. Mounjaro ako prvé z takýchto liečiv získalo povolenie aj ako liek proti obezite, resp. liek na znižovanie chuti do jedla. V USA liek poznajú pod menom Zepbound.
Posledné tri roky zaznamenali lieky obrovský nárast popularity. Skutočnosť, že pacienti s cukrovkou nemusia priberať, je bezpochyby významný medicínsky úspech. Za ziskami firmy však do veľkej miery stojí aj ľudská túžba po dokonalosti. Kto by dnes nechcel schudnúť rýchlo a bez námahy?
„Je to neobvyklé, keď dokáže jediný liek splniť želania miliónov ľudí,“ hovorí Michael Kleinrock, výskumný riaditeľ medicínskej analytickej firmy IQVIA Institute. Podľa ich odhadov a analýz by mohol trh liekov na chudnutie v roku 2030 dosiahnuť hodnotu 150 biliónov dolárov. Minulý rok pritom svoj odhad zaokrúhlila rovnaká firma len na sto. Na tomto trhu sa momentálne tisnú dvaja giganti: Lilly a Novo Nordisk.
Čakanie na konkurenciu
Ostatní majú pred sebou ešte roky výskumu, aby vôbec mohli prísť na trh s konkrétnym produktom. V tom čase bude pravdepodobne „koláč“ taký veľký, že sa konkurencia bez problémov zmestí za stôl – a možno dokonca dostane aj pozvánku.
Jánosdeák tvrdí, že rapídny úspech firmy a jej vzostup medzi najlepšie svetové farmaceutické laboratóriá pre neho znamená obrovský tlak. Dôvodom nie je len samotná trhová hodnota podniku, ktorá sa vyšplhala na 860 miliárd dolárov. „Nemôžeme byť gigantickým mamutom, ktorý oboma rukami rozsieva peniaze okolo seba len preto, že teraz sa mu darí.“
Od Prozacu po Mounjaro
Farmaceutický gigant Eli Lilly oslávi v roku 2025 svoje 150. výročie. Táto spoločnosť je najstaršou spomedzi desiatich najbohatších spoločností sveta a v súčasnosti vykazuje trhovú kapitalizáciu vo výške 860 miliárd dolárov. K jej najznámejším liekom patrí napríklad antidepresívum Prozac. Hoci ani v minulosti nešlo o malú firmu, jej zisky sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, najmä počas uplynulých troch rokov. Toto obdobie sa vyznačuje získaním potrebných povolení na uvedenie lieku Mounjaro na európsky a americký trh. Mounjaro, pôvodne vyvinutý na liečbu cukrovky, má ako vedľajší účinok úbytok hmotnosti, čo významne prispelo k jeho popularite.
Pre Jánosdeáka je obrovskou manažérskou výzvou zabezpečiť, aby firma zostala v každej situácii agilná. Farmaceutický sektor je totiž cyklický – aj keď sa nakopí množstvo úspechov, ďalšie roky môžu byť oveľa skromnejšie. Vo firme si tento fakt dobre uvedomujú. Našťastie, úspech spoločnosti Lilly nestojí výlučne na liekoch proti obezite.
Aj keby sme do výsledku nezarátali obrat z Mounjara, zisk firmy by za posledné kvartály narastal o dve cifry. Základy sú pevné. Podľa Jánosdeáka ich pri zemi drží aj stredozápadná americká mentalita. Triezvosť je zakódovaná v DNA firmy: chcú predať čo najviac s použitím čo najmenších zdrojov.
„Umelá inteligencia bude mať v našej firme okrem vývoja a výskumu najväčší vplyv pravdepodobne na finančný sektor. Je to ešte v plienkach, ale veci sa čoskoro začnú meniť.“ Technológia už teraz dokáže spravovať a nahradiť také pracovné činnosti, ktoré nevyžadujú špeciálne znalosti. Dokonca sa mnohokrát stáva, že je efektívnejšia. Časom bude AI určite preberať čoraz viac zodpovednosti a bude mať väčšiu náplň práce.
Ohromný rast firmy počas posledných troch rokov priniesol perspektívy, v ktorých Jánosdeák vidí množstvo výziev pre budúcnosť. Ak dostane ďalšiu pracovnú ponuku, je si takmer istý, že nepôjde o Európu, ale o najvyšší level. „Kým budú existovať ľudia, od ktorých sa môžem učiť a na ktorých môžem vzhliadať, verím, že budem mať pred sebou aj možnosť rastu.“
Amerika je preňho lákavá. Keď sa dostal do USA prvýkrát, akcie firmy Lilly stáli tridsať eur. Hoci v tom čase sa ešte akcie ako darčeky rozdávali napríklad aj počas oslavy narodenín firmy, na chodbách nikdy nebolo témou, kto ich koľko má vo vrecku. Dnes sa cena jednej akcie pohybuje na sume okolo 900 dolárov. „Veľkú časť môjho pracovného času v súčasnosti tvorí coaching ľudí. Som zodpovedný za to, ako odhadnem a ďalej mentorujem ich kariérny rast. Mojou úlohou je v podstate hľadanie cesty k rastu ostatných, a to je v každom prípade vďačná práca.“
Článok vyšiel pôvodne na maďarskom Forbese a jeho autorom je Zsiborás Gergő.
