Odsúdený bývalý kryptobilionár Sam Bankman-Fried si odpykáva 25-ročný trest v newyorskej väznici. Dozvedá sa o takých veciach, ako sú športové hazardné hry či droga s názvom deuce, a veľmi mu chýba plyšový psík.
Keď sa ocitnete vo väzení, ide predovšetkým o maličkosti. Napríklad vankúše. Keď po svojom zatknutí v decembri 2022 neslávne známy kryptografický kráľ Sam Bankman-Fried pre Forbes podrobne opísal svoje zážitky z pekelnej basy, jednou z prvých vecí, ktoré spomenul, bolo, že tmavomodrý oblek, v ktorom prišiel na súd, si musel pokrčiť, aby si mal kde oprieť hlavu.
Bankman-Fried, ktorý si odpykáva 25-ročný trest za podvody v notoricky známej brooklynskej väznici Metropolitan Detention Center, bývalej rezidencii Bernieho Madoffa, Jeffreyho Epsteina a R. Kellyho, opäť narieka nad nedostatkom vankúšov vo väzení. „Čo to, dočerta, je? To fakt nesmieme mať ani vankúše? Môžeme vôbec spať?“ píše vo väzenskom denníku, ktorý predáva médiám.
V zápisníku sa obšírne sťažuje, že spanie bez vankúša alebo plyšového zvieraťa, konkrétne psíka menom Manfred, je pre neho takmer nemožné a viedlo to až k bolestiam chrbta. Vždy podnikavý bývalý miliardár, ktorý mal v roku 2021 hodnotu majetku až 26,5 miliardy dolárov, podrobne opisuje, ako vymenil dva muffiny spoluväzňovi, ktorý bol sfetovaný a mal neskutočnú chuť na jedlo, za vankúš vyrobený z roztrhaných výplní matracov vnútri trička.
Forbes dostal tri kapitoly väzenského denníka Bankmana-Frieda e-mailom od jeho otca Joea. Ten si najal Waltera Pavla, prispievateľa Forbesu, ktorý píše a prednáša o väzenských témach a sám je odsúdeným zločincom, ako konzultant padlého kryptotitana. Motivácia Bankmana-Frieda, ktorý hľadá vydavateľa pre svoj denník, nie je celkom jasná.
Určite však nie je peňažná. V rámci rozsudku za jeho úlohu v podvode FTX hrozí Bankmanovi-Friedovi okrem dva a pol desaťročia vo väzení aj konfiškácia 11 miliárd dolárov. Miliardy, ktoré sa vrátia obetiam, sa nepočítajú. Takže aj keď by jeho memoáre mohli mať pre vydavateľa hodnotu až sedemmiestnej sumy, žiadne peniaze podľa slov jedného z agentov neuvidí.
Veľká časť obsahu denníka sa zameriava na spoluväzňov bývalého kryptokráľa. Jeden z nich, Harry, je milý, ale hlasný, svalnatý homofób, ktorý je paradoxne fixovaný na životopisný film Freddieho Mercuryho – Bohemian Rhapsody z roku 2018.
Harry a mnohí väzni navôkol trávia väčšinu času sledovaním športových prenosov a stávkovaním na zápasy. Bankman-Fried, ktorý ukradol miliardy svojim investorom, aby mohol masívne staviť na kryptomeny, o ich športovom stávkovaní píše pohŕdavo: „Jedného dňa za mnou Harry prišiel s novou stávkovou stratégiou – stavil by sto dolárov. Ak by prehral, stavil by 250 dolárov, potom 600 dolárov a tak ďalej, až kým by nevyhral. A nakoniec by vyhral, takže by na tom takmer určite zarobil. Nemal som to srdce povedať mu, že pre túto stratégiu v skutočnosti existuje výraz s názovm omyl hazardného hráča.”
Vo svojom denníku Bankman-Fried podáva obraz o „patologickom“ nedostatku času vo väzení. Píše: „Vo väzení je ľahké stratiť pojem o čase. V skutočnosti je veľmi náročné sledovať čas. Minúty, hodiny, dni, mesiace, roky a desaťročia plynú a nemáš nič, čo by ich zaznačilo. Akoby vám väzenie chcelo zdôrazniť, akí ste nepodstatní pre svet vonkajších a akí nepodstatní sú pre vás tým, že vám dáva jasne najavo, že ani svojvoľné časové konvencie spoločnosti už nemajú pre váš život význam. Pojem dní tu nič neznamená.”
Bankman-Fried, ktorý bol z nemožného merania času rozrušený, nakoniec použil tretinu svojich peňazí z väzenského komisariátu na kúpu digitálnych hodiniek, ktoré podľa cenníka z roku 2020 stáli 42,25 dolára. Pre kontext, šišky stáli 1,70 dolára a cena lančmítu je uvedená v cenníku na 1,55 dolára. Podľa Joea Bankmana sa jeho syn takmer každý deň stretáva s právnym zástupcom, keďže sa pripravuje na svoje odvolanie. Má tiež prístup k počítaču a denne vedie videohovory.
Možno preto, že Bankman-Fried sa ešte nestihol vyrovnať s novou realitou, majú jeho väzenské denníky výrazný tón Jane Goodall, ktorá opisuje život medzi šimpanzmi, alebo viktoriánskeho antropológa pozorujúceho cudziu kultúru.
„Z väčšiny ľudí sa stanú človekoväzni,” píše Bankman-Fried na adresu ostatných väzňov. „Pôjdu do ostrého konfliktu pre banán a vymenia všetko, čo majú, len aby sa ešte raz sfetovali.“
V denníku Bankman-Fried poukazuje na ďalšie dve podskupiny, jednu s dlhými trestami, ktorá „sebavedome rezignovala na život“, a tretiu skupinu, s ktorou sa podľa všetkého stotožňuje. „Ako sa môžete búriť proti systému, keď prvá vec, ktorú vám systém vezme, je sloboda búriť sa? Ako môžete byť verní svojmu pravému ja, keď vaše pravé ja bolo považované za také veľké nebezpečenstvo pre spoločnosť, že musíte byť zavretí v klietke, až kým sa ho nakoniec nevzdáte.“
Bankman-Fried venuje veľkú časť jednej z kapitol rozšírenému zneužívaniu drogy zvanej deuce, hoci sám hovorí, že ju neužíva. Nie je jasné, o akú konkrétnu látku ide, len to, že sa do väzenia pašuje nasiaknutá do na pohľad obyčajného papiera a každú noc mení väzňov, ktorí ju fajčia, na zombíkov. Rozpráva, ako očividné fajčenie deuce spôsobilo, že dozorcovia skonfiškovali všetok kontraband v jeho bloku.
„Dnes v noci som prišiel o vankúš, a tak si podopieram hlavu kombináciou uterákov a väzenských kombinéz. Nefunguje to veľmi dobre, už teraz ma bolí krk,“ hovorí Bankman-Fried, ktorý ďalej spomína na svojho plyšáka z detstva. „Odkedy som ako dvojročný dostal plyšového psa, spával som s ním takmer každú noc svojho života, často som ho používal ako provizórny vankúš, na ktorý si môj krk zvykol. Cestoval so mnou zo Stanfordu, kde som sa narodil, na vysokú školu do Bostonu, za prácou do New Yorku, do Berkeley, kde som založil spoločnosť Alameda, do Hongkongu, kde som založil FTX, na Bahamy, do sídla FTX a späť na Stanford, keď som bol v domácom väzení. Manfred mi tu chýba.“
Článok vyšiel na stránke forbes.com, jeho autorom je Steven Ehrlich.
