Volá sa Prvý jaguár a k jeho objaveniu prispela aj umelá inteligencia. Česko-slovenská archeologická výprava, ktorá v džungli odkryla pravdepodobne jedno z najstarších miest mayskej civilizácie, prepojila AI a neurónové siete pri overovaní digitálnych dát z leteckého snímkovania LIDAR.
Technológie tak umožnili dopredu identifikovať mesto a expedícia Nadácie Neuron sa tak mohla vydať cielene na miesto výskumu.
K tímu, ktorý sa do Guatemaly vydal vlani v auguste a strávil v džungli dokopy sedem týždňov, sa po štrnástich dňoch pridala aj Sara Polak, archeologička, výskumníčka a členka českého výberu 30 pod 30. Tá sa zaoberá interdisciplinárnym výskumom prevažne v oblasti digitalizácie kultúrneho dedičstva a lepšieho pochopenia ľudskej minulosti cez využitie moderných technológií.
„Vedeli sme, kde zhruba sa môže nejaké mesto nachádzať, no nikdy predtým tak žiadny výskum neprebiehal. Odkryť jednotlivé stavby bolo dosť náročné,“ hovorí mladá vedkyňa.
Foto: Nadácia Neuron
Expedícia do džungle
Mesto, ktoré sa nachádza v guatemalskej provincii Petén, ste pomenovali Yax Balam, čo je v preklade „prvý jaguár“. Prečo?
Prvý jaguár je postava, ktorá sa objavuje v mayských legendách, v epose Popol Vuh je napríklad jednou z entít, ktorá do určitej miery stojí na začiatku mayskej civilizácie a mytológie. Sprevádza mayskú kultúru naprieč storočiami. Prvý práve preto, lebo sme nečakali, že to mesto je jedno z najstarších zatiaľ objavených.
Siaha do stredne predklasického obdobia, teda do doby zhruba osemsto rokov pred naším letopočtom, takže je staré zhruba 3-tisíc rokov. Názov vzdáva hold nielen tomuto krásnemu a pre Mayov posvätnému zvieraťu, ale zároveň poukazuje na vek mesta.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Uvideli ste túto šelmu aj naživo?
Ja priamo nie, ale kolegovia áno. Keď na jednom mieste kopali, tak ich počas dňa jaguár navštívil, čo nie je úplne obvyklé. Aktívny býva väčšinou v noci.
Najskôr mlátili mačetou o kameň, aby ho odohnali, ale to ho skôr viac rozčúlilo, takže nakoniec museli vystreliť do vzduchu. Až potom odišiel ladným krokom. Keď sme sa tam na druhý deň vrátili, našli sme stromy rozdrásané od jeho pazúrov. Asi sa rozhodol, že nám ukáže, kto je tu pánom.
Za pomoci moderných technológií
Ešte než sa expedícia do džungle vydala, vedeli ste vďaka dátam z LIDARu, kde zhruba máte výskum začať a čo pravdepodobne objavíte. To vnímam ako významnú pomoc. Boli by ste vôbec schopní bez týchto moderných technológií mesto nájsť?
LIDAR vám ukáže, že tam sú nejaké štruktúry, budovy, ale nepovie, ako sú staré, taktiež neviete, či je to presné a či vám neuniká nejaký kontext. Inak je to však záchrana. To, že je zložité džungľu akýmkoľvek spôsobom penetrovať, vidieť aj pri LIDARe, kde je deväťdesiatšesť percent jeho signálu odrazených džungľou.
Práve jej hustota vám prácu veľmi komplikuje. Miesto bolo úplne zarastené, na desať krokov nevidíte, takže si cesty musíte vysekať, no ani tam to nekončí. Z množstva monumentálnych stavieb sú dnes rozvaliny, takže je ťažké určiť, o aké budovy mohlo ísť.
LIDAR sa však v archeológii využíva už pár desiatok rokov – nielen v provincii Petén, ale napríklad aj v kambodžskej džungli sa vďaka nemu našli už v minulosti niektoré stratené mestá.
Na akom veľkom území váš výskum prebiehal?
Nám bola priradená plocha džungle o veľkosti asi 1200 štvorcových kilometrov. Bez lidarovej technológie a iných pomôcok by sme vyplytvali veľkú časť rozpočtu na terénny prieskum.
Z lidarových dát možno zistiť, kde sa budovy nachádzajú. Tam už prichádzajú na rad algoritmy strojového učenia. V našom prípade kolega Marek Bundzel a iní testovali svoje algoritmy na minulých expedíciách, na potvrdených a lokalizovaných budovách. Verifikovali, do akej miery je algoritmus v lokalizácii presný.
Niektoré špecifické skupiny pre mayské osídlenie, napríklad kombinácia radiálnej pyramídy a astronomického observatória, sa potom algoritmu dajú zadať ako kombo, ktoré má v lidarových dátach hľadať.
Veľký objav
Čo ste teda konkrétne v džungli našli?
Je to veľký objav, identifikovali sme miesto, hrubý vek a náturu tých budov. Objavili sme sedem jednotlivých štvrtí a v nich napríklad pyramídu alebo astronomické observatórium, ale čo presne to znamená, tomu sa chceme tento rok podrobne venovať.
Musíme zanalyzovať dáta aj nálezy a budúci rok by sme radi naplánovali ďalšiu expedíciu. Pri tej prvej nás štedro podporila Nadácia Neuron a dúfame, že spolu budeme môcť spolupracovať aj naďalej. Samozrejme, z Guatemaly sme nič neodviezli, žiadne fyzické nálezy, to všetko musí zostať tam. Popisy vykopávok a nálezov budú k dispozícii v priebehu jari.
A ukážete mesto aj verejnosti?
V digitálnej podobe určite. Máme predbežné vizualizácie, ale budeme na nich tento rok ešte pracovať. V súčasnosti prebieha vedecké vyhodnocovanie objavov a spracovanie archeologických nálezov, ktoré sú prevažne pod taktovkou guru celej expedície a človeka, ktorý v Peténe pracuje už pätnásť rokov, Milana Kováča z univerzity v Bratislave.
Dúfam, že v rámci digitalizácie kultúrneho dedičstva budeme môcť spolu s kolegami pomôcť so spracovaním dát aj s našou výskumnou skupinou CCHAOS na FIT ČVUT v Prahe.
Cieľom je napríklad zrekonštruovať a simulovať, ako civilizácia na mieste fungovala. Kolega a šéf expedície Ladislav Šilhán, odborník na 3D vizualizácie mayských centier, už niektoré časti vizualizoval do 3D modelov a postupne ich spolu s konkrétnymi nálezmi predstavíme pomocou realistickej 3D animácie verejnosti.
Foto: Nadácia Neuron
Najskôr nás však čaká publikácia výsledkov expedície v Guatemale.
Obavy z umelej inteligencie
Vy ste fanúšička AI a snažíte sa ju popularizovať. Akú má podľa vás dnes v spoločnosti povesť? Máme z nej mať obavy?
Treba podotknúť, že ľudia nie sú nič extra, sme zvieratá, sme schopní zneužiť aj ceruzku a papier, keď k tomu príde. Umelá inteligencia za nič nemôže, je to len urýchľovač, skratka. Nemá cenu sa tomu brániť a báť sa jej. Je potrebné sa v odbore vzdelávať.
Asi v tomto nehovorím nič nové a opakujem to ako kolovrátok, ale kým ľudia AI nerozumejú, je to potrebné. Zároveň chápem, že v spoločnosti bude vždy prítomná iracionálna emócia voči inováciám. Obavy môžeme zmierniť vzdelaním. To je jedna z možností.
Máte nejaké konkrétne tipy?
My sme teraz s kamarátmi a pár kolegami z ČVUT založili ústav Mobilis a snažíme sa ponúkať najrôznejšie vzdelávacie aktivity – vo februári nás čaká soft launch, tak sa na to veľmi tešíme.
Už sú tu však aj existujúce iniciatívy, napríklad prg.ai, kde v spojení s Czechitas preložili do češtiny fínsky kurz Elements of AI. S kolegyňou Jindřiškou Deckerovou sme k nemu natočili sprievodné videá. Je to zadarmo a urobiť si ten kurz môže každý.
Je to dobrý bod, kde začať s demystifikáciou. Ďalej odporúčam iniciatívu AI deťom.
AI je tu s nami už desiatky rokov
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí AI neveria?
Je nutné nenechať sa stiahnuť mediálnym humbugom a uvedomiť si, že AI sa rieši už desiatky rokov. Hoci teraz okolo seba vidíme veľké pokroky, nie je to mágia. Je dôležité chápať všeobecné princípy toho, ako fungujú dáta a vaša digitálna stopa, čo má veľký vplyv na vašu bezpečnosť online.
Byť prezieravý, čomu veriť, chápať, prečo a na báze čoho si vytváram názor. Uvedomiť si, že keď je online služba zadarmo, v deviatich z desiatich prípadov ste produkt vy. Pochopiť obmedzenia AI, riziká automatizovaného rozhodovania alebo bias dát. Zároveň však z toho nerobiť tretiu svetovú vojnu, pretože ľudia sa s falošnými správami stretávajú už tisíce rokov.
Určite radím pristupovať k tým veciam racionálne a hlavne mať pod palcom svoje dáta. Posledných pätnásť rokov sme nalievali na sociálne siete všetko možné a vypisovali sme si vtipy s kamarátmi. Ak nemáte dáta a heslá zabezpečené alebo ak k nim máte laxný prístup, tak sa k nim môže dostať ktokoľvek s lepšou znalosťou kyberpriestoru.
Umelá inteligencia ako taká vám však nemôže urobiť nič, môže to byť zle naprogramovaný robot, prepážka na letisku, kde vás to nespozná a nepustí alebo to môže vypnúť energiu pre nemocnice, keď sa mu zverí obsluha elektrickej siete.
Inak sú tie črevá matematika. Ak niekto hovorí, že to zaváňa vedomím, tak za mňa akurát zarába na nepochopení a straší ľudí.
Jednoducho povedané – AI nemá mozog.
Áno, je to niečo, čo sa snaží mozog emulovať, napodobňovať. Z evolučného a antropologického hľadiska ani my presne nerozumieme tomu, ako sa ľudský mozog vyvíjal. Predstierať, že sme schopní akýmkoľvek spôsobom replikovať vedomie, tak to je veľké sci-fi.
Revolúcia
Stále sa však hovorí o tom, že nástroje AI dokážu nahradiť ľudskú prácu. Dokonca aj Medzinárodný menový fond vo svojej nedávno vydanej správe uviedol, že až štyridsať percent pracovných miest po celom svete môže byť vzostupom umelej inteligencie ohrozených. Ide o zbytočné obavy alebo sa máme pripraviť na ďalšiu veľkú priemyselnú revolúciu, ale tentoraz pod hlavičkou AI?
Vždy záleží na technologickom vývoji a na tom, čo môže ľudstvu priniesť. Zoberte si napríklad parný stroj. Prvý prototyp vynašli už starí Rimania, konkrétne Héron Alexandrijský, ale nijako ich nezaujímal, považovali ho skôr za hračku. Na svoju slávu a využitie si preto musel počkať až do 18. storočia.
AI niektoré práce rozhodne nahradí, niektoré napríklad úplne vymiznú a určite to pracovný trh premení. Myslím, že kľúčová bude hlavne ľudsko-počítačová symbióza, a preto bude veľmi dôležité v používaní umelej inteligencie ľudí vzdelávať, aby sme nezostali pozadu.
Keď sa pozriete na Ameriku, tak medzi rokmi 1790 a 2000 kleslo percento ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve z 93 percent na 2,4 percenta. Spojené štáty pre tento progres nijako netrpia a nestagnujú.
V histórii sa diali zmeny a dejú sa často, no nie je to dôvod na to, aby sme sa ich báli. Študovať dejiny je pre mňa preto extrémne dôležité.
Píšem knihu o historických technológiách a rada by som prostredníctvom nej ukázala, ako sa spoločnosť vyrovnávala v minulosti s technologickým pokrokom, že vlastne stále dookola, už od čias, keď sme obývali jaskyne, riešime to isté.
Strach, opatrné prijatie, boom technológie, reštrukturalizácia spoločnosti, politický vplyv, nový systém, a ide sa znova. Samozrejme, realita je oveľa komplikovanejšia, ale bolo by príjemné vedieť sa z histórie poučiť, preto stále rozoberám AI v historických súvislostiach.
AI v profesiách ako prekladateľstvo
Kamarát je prekladateľ a úprimne sa bojí, že jedného dňa jeho rolu umelá inteligencia prevezme. Myslíte, že sa to stane?
Vidíte, môj kolega, kamarát z výskumnej skupiny, má vydavateľstvo a zhodou okolností sa venuje aj prekladom. Hovorí, že tejto profesii môže AI veľmi pomôcť, môže mu prácu zjednodušiť a zrýchliť. Na druhej strane, nikdy, aspoň zatiaľ, aj keď pokrok ide rapídne dopredu, nenahradí ľudský faktor.
Prečo sú české preklady Shakespeara od Hilského alebo Odysey od Šrámka také skvelé? Pretože prekladatelia boli kreatívni, dokázali sa s tým jazykom pohrať, a to za vás AI zatiaľ nezvládne, aj keď sa bude stále zlepšovať.
Kolega mi dal príklad, že AI použil na preklad historickej knihy o Husovi, no keď chcel preložiť časť o hranici v Kostnici, ponúklo mu to výraz „border of Constance“. Husa však asi netrápili práve colníci. Príkladov je, samozrejme, viac s oveľa väčšou nuansou, toto je skôr taká sranda. Myslím, že AI môže pomôcť redukovať rutinnú prácu a tým podporiť tú kreatívnu.
Prečítajte si tiež o multipotenciálnych ľuďoch:
Čo momentálne zamestnáva vás a robí vám radosť?
Som v Česku, kde som súčasťou výskumnej skupiny CCHAOS na FIT ČVUT. Pôsobím aj na Oxforde – som visiting research fellow na Oxford Internet Institute. Ako správny pseudo-influencer mám aj YouTube kanál Paioneers Talks a v pote a krvi sa snažím dopísať knihu o memes a histórii. Priznávam, že ma to ťahá späť do zahraničia – vlani som mala možnosť intenzívne cestovať. Keď teraz žijem medzi Prahou a Oxfordom, chýba mi to.
Radosť a zároveň napätie, aby sme to všetko zvládli, mi robí novozaložený Ústav Mobilis (podľa mantry kapitána Nema – mobilis in mobili), ktorý má za cieľ interdisciplinárne vzdelávanie spoločnosti.
Taktiež sa snažím viac vracať k archeológii, starať sa o rodinu a psíka, vzdelávať sa, športovať, konečne si spraviť vodičák, učiť sa latinsky a stíhať pozerať Cimrmanovcov.
Baví ma jednoducho všetko a AI nám koniec koncov môže tieto rôzne informačné body pomôcť prepojiť a interpretovať. Ak nie, budem musieť vymyslieť, ako sa naklonovať.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.
