V roku 2021 konšpiračné motívy na Slovensku primárne ovládla téma pandémie, o rok neskôr zase vojna na Ukrajine. Minulý rok sa naratívy dezinfoscény podľa expertov „rozdrobili“ na viacero menších príbuzných tém.
Z nedávneho prieskumu Slovenskej akadémie vied vyplynulo, že Slováci spomedzi krajín V4 najviac súhlasia s dezinformáciami o Covide-19. Až 40,2 percenta Slovákov napríklad verí, že pandémia bola súčasťou väčšieho plánu na kontrolu ľudstva alebo, že sa čísla mŕtvych počas pandémie umelo navyšovali.
Staršie čísla prieskumu z roku 2023 agentúry Median pre RTVS zase ukázali, že známe konšpiračné teórie sa u časti Slovákov tešia obľube. Napríklad 36 percent opýtaných podľa dát prieskumu verilo, že útoky počas 11. septembra boli nafingované vládou USA a 30 percent súhlasilo s konšpiráciou o lietadlách vypúšťajúcich škodlivé látky, tzv. chemtrails.
Štatistiky tak jasne hovoria, že časť Slovenska má k dezinfoscéne špecifický vzťah. Zatiaľ čo minulé roky na dezinfoscéne dominovali veľké témy ako pandémia či ruská invázia, minulý rok bol podľa odborníkov v tomto smere „rozdrobený“ na viacero súvisiacich motívov. Ako podľa expertov vyzeral rok 2023 v tieni konšpiračných teórií?
Pandémia covid-19Zdroj: Freepik.com
Pandémia covid-19. Zdroj: Freepik.com
Rok 2023 v tieni konšpirácií
Podľa čerstvej správy, ktorú vypracoval David Púchovský z platformy Hoaxy a podvody, sa práve rok 2023 v súvislosti s dezinfoscénou na Slovensku oproti minulým rokom výrazne líšil.
„V porovnaní s minulosťou v roku 2023 nedominovala len jedna silná téma (2021 – covid, 2022 – ruská vojna na Ukrajine), ale zmes rôznorodých, silných naratívov s rovnakými cieľmi: vytvorenie informačného chaosu, posilňovanie nedôvery v štátne orgány či naplnenie osobných cieľov záujmových skupín a jednotlivcov,“ píše sa v správe o dezinformáciách na Slovensku v roku 2023.
Platforma Hoaxy a podvody – Polícia SR fungovala roky pod krídlami policajného prezídia a odboru komunikácie a prevencie, ktorý sa dezinfoscénou zaoberal od roku 2017. Po výmene vládneho kabinetu z projektu odišiel práve Púchovský, ktorý je aktuálne poslaneckým asistentom a platformu na Facebooku vedie pod názvom Hoaxy a podvody.
Podľa Púchovského správy platforma Hoaxy a podvody – Polícia SR v roku 2023 vyvrátila 615 dezinformácií týkajúcich sa vojny na Ukrajine, zverejnila 140 statusov upozorňujúcich na online podvody a vyvrátila ďalších 112 hoaxov. Len pre upresnenie, okrem Púchovského stránky naďalej funguje aj platforma pod rezortom vnútra, ibaže s pozmeneným názvom Hoaxy a podvody – Ministerstvo vnútra SR.
Napriek rozdrobeniu dezinfo naratívov sa tieto motívy vo veľkej miere dotýkajú práve ruskej invázie. Vojny sa tak nepriamo dotýka aj naratív tzv. mobilizácie Slovákov, ktorý bol podľa Púchovského v tomto roku v rámci dezinfoscény jedným z najvypuklejších.
Podľa Púchovského sa dezinformácia o tzv. mobilizácii šírila vo viacerých fázach. V prvej dezinfo kanály zneužili tradičné mobilizačné cvičenia úradov, v druhej sa konšpirovalo o zapojení Slovákov do vojny a v tretej sa zverejnil fakeový návod, ako sa mobilizácii vyhnúť. Zároveň sa ku konšpirácii pripojili aj ďalšie menšie hoaxy a mylné informácie.
Podľa správy v roku 2023 výrazne zarezonovala aj dezinformácia o možnej radiácii šíriacej sa z Ukrajiny na územie Slovenska. K šíreniu malo dôjsť po tom, čo ruské vojská zničili sklad v ukrajinskom meste Chmelnickyj. Slovenská polícia sa tak následne spojila s kľúčovými inštitúciami a tie hoax museli vyvrátiť.
Konflikt na Ukrajine. Ilustračné foto: TASR
Konflikt na Ukrajine rezonuje aj v spoločenskom diskurze na Slovensku. Ilustračné foto: TASR
Napriek tomu, že vojna na Ukrajine svetu konšpirácií na Slovensku kraľovala podľa správy najmä v roku 2022, Púchovský podčiarkol, že dezinformátori podporovali aj ďalšie príbehy týkajúce sa konfliktu. Išlo tak napríklad o podporu Ruska v rámci invázie, podpora tlaku na zastavenie pomoci Ukrajine, podpora informačného chaosu či zvyšovanie nedôvery voči lokálnym štátnym inštitúciám.
Na zaujímavý fenomén súvisiaci s konfliktom, ktorý rezonoval v rámci dezinfo rétoriky, upozornil expert na hybridné hrozby a informačnú vojnu Victor Breiner. V spoločensko-politickom diskurze sa totiž podľa neho čoraz častejšie spomínal mier, no v deformovanej podobe.
„Niektorí ľudia podľahli príbehu, že chceme mier za naozaj akýchkoľvek okolností. Nechceme vojnu, chceme mier. Tento naratív vlastne hovorí, že napadnutá krajina sa nemá brániť, pretože mier je najvyššia hodnota,“ okomentoval Breiner.
Podľa odborníka sa tak polopatisticky povedané časťou verejnosti šírila idea, že by sa mala zastaviť akákoľvek pomoc Ukrajine, pretože sa ňou podporuje samotný konflikt. „V skutočnosti to ale znamená, že Ukrajinu oslabujeme priamo na bojovom poli, ale aj politicky na medzinárodných fórach,“ podčiarkol expert.
Podľa Breinera išlo o nosný naratív v rámci dezinfokanálov v roku 2023. „Tiekol do nášho naratívneho priestoru v rôznych formách. Či už cez dezinformačné portály, jednotlivé dezinformácie, politických predstaviteľov, ale aj dezinfluencerov,“ vysvetlil Breiner.
Podľa Púchovského sa jeden hlavný dezinfo motív rozdelil v roku 2023 na viacero menších tematických hoaxov aj z jedného kľúčového dôvodu. „V roku 2023 už boli voľby, a tak sa k rôznym pandemickým, ruským či antieurópskym motívom pridal zo strany niektorých politických strán a skupín aj jednoznačný pokus za každú cenu vo voľbách uspieť. Roztrhlo sa tak vrece s hoaxami ako plašenie mobilizáciou či sfalšovanými voľbami,“ povedal pre Forbes Púchovský z platformy Hoaxy a podvody.
Ten tak v správe platformy upozornil na rozšírený hoax, ktorý sa týkal parlamentných volieb v roku 2023. Ten hovoril o tom, že septembrové voľby budú sfalšované. Medzi konkrétne príklady hoaxov napríklad patrilo: na voľby si treba doniesť vlastné pero, pretože pero vypožičané vo volebných miestnostiach sa da zmazať, na volebných lístkoch sa musí nachádzať pečiatka len jednej konkrétnej farby a podobne.
S predvolebným obdobím sa spájala aj téma tzv. deepfake videí, teda rôznych videí či videošotov, ktoré boli sfalšované či vytvorené umelou inteligenciou a poľahky sa stali online virálom.
Pred septembrovými voľbami sa napríklad začal šíriť online priestorom falošný rozhovor jednej z novinárok a opozičného politika. Podľa experta na dezinformácie na sociálnych sieťach Tomáša Kriššáka z Gerulata Technologies išlo o jeden z najvypuklejších prípadov tvorby hoaxov v predvolebnom období.
„Šíril sa z Telegramu do ďalších platforiem a v ľuďoch vyvolal množstvo rôznych falošných dojmov. Myslím si, že to dobre ukázalo, akú máme pred sebou dlhú cestu, aby bol internet a digitálne platformy pre obyvateľstvo a demokratické systémy bezpečnejší,“ uzavrel Kriššák.
Číslo dňa
35 miliónov eur
Európska únia v pondelok z príjmov z obchodovania s emisiami vyplatí 2,967 miliardy eur na podporu projektov na výrobu čistejšej energie. Ide tak o 39 projektov v desiatich členských štátoch Európskej únie. Samotné Slovensko z tohto finančného balíka získa 35 miliónov eur, informovala TASR.
Foto: Sita/AP
Investície prostredníctvom modernizačného fondu podporia modernizáciu energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zlepšenie energetickej účinnosti.
Krátke správy
Americký technologický gigant Apple riskuje pokuty vo výške miliárd eur. Európska únia (EÚ) totiž zistila, že pravidlá jeho obchodu App Store sú v rozpore so zákonom o digitálnych trhoch (DMA), pretože bránia vývojárom aplikácií voľne nasmerovať spotrebiteľov na alternatívne kanály pre ponuky a obsah.
Čína chce, aby Európska únia (EÚ) zrušila predbežné clá na čínske elektrické vozidlá do 4. júla, keďže sa obe strany dohodli na začatí rokovaní. Uviedol to v pondelok štátom kontrolovaný denník Global Times.
Dočasné clá EÚ až do výšky 38,1 percenta na elektromobily vyrobené v Číne by mali začať platiť od 4. júla. Vyšetrovanie nadmerných a nespravodlivých dotácií pre čínskych výrobcov elektrických vozidiel bude v EÚ pokračovať do 2. novembra a výsledkom môžu byť konečné clá, zvyčajne na päť rokov. Čína opakovane vyzvala EÚ, aby clá zrušila, pričom vyjadrila ochotu rokovať.
Ukrajina by mohla dostať prvú splátku z výnosov zo zmrazených ruských fondov v hodnote 1,4 miliardy eur už na budúci týždeň. Uviedol to v pondelok vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, podľa ktorého Európska únia našla spôsob, ako využiť výnosy z ruských aktív na pomoc Ukrajine napriek blokáde Maďarska, informuje TASR.
