Magnety zo vzácnych zemín sú nevyhnutnou súčasťou moderných technológií.
Európska únia sa snaží znížiť závislosť od dovozu vzácnych kovov z Číny tým, že zvyšuje ich produkciu v závode v Estónsku. Zariadenie na výrobu magnetov v meste Narva je najväčšie svojho druhu v Európe a leží priamo na hranici s Ruskom, napísal americký server CNBC. Továreň postavila kanadská spoločnosť Neo Performance Materials v partnerstve s estónskou vládou a Európskou úniou.
Závod je v prevádzke od polovice septembra v malom a doteraz málo známom priemyselnom pohraničnom meste, ktoré od Ruska oddeľuje rovnomenná rieka. Tá zároveň tvorí vonkajšiu hranicu EÚ a Severoatlantickej aliancie. Analytici očakávajú, že práve toto zariadenie zohrá v pláne Únie znížiť závislosť od Číny kľúčovú úlohu. Varujú však, že EÚ čaká dlhá a náročná cesta, ak chce naplniť svoje ciele v oblasti surovinovej stratégie.
Magnety zo vzácnych zemín sú nevyhnutnou súčasťou moderných technológií, ako sú elektromobily, veterné turbíny, inteligentné telefóny, medicínske prístroje, aplikácie umelej inteligencie či presné zbrane. Skupinu prvkov vzácnych zemín tvorí 17 prvkov vrátane skandia, ytria a všetkých lantanoidov.
Generálny riaditeľ spoločnosti Neo Rahim Suleman v rozhovore pre CNBC prostredníctvom video hovoru uviedol, že závod v tomto roku vyprodukuje dvetisíc ton magnetov zo vzácnych zemín. Neskôr sa má výroba zvýšiť na päťtisíc ton a viac, keďže dopyt podľa neho výrazne rastie. Európska únia dováža takmer všetky magnety zo vzácnych zemín z Číny a Suleman predpokladá, že závod Neo v Narve dokáže pokryť približne 10 percent európskej spotreby.
„Odhadujeme, že celkový dopyt bude okolo 20-tisíc ton. To znamená ešte veľa práce, oveľa viac výstavby. Myslím si, že zákazníci skutočne potrebujú diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce,“ povedal Suleman. „Nehovoríme o nezávislosti od nejakej jurisdikcie, ale o vytváraní silných a rozmanitých dodávateľských sietí, ktoré znížia riziko koncentrácie,“ dodal.
Spoločnosť Neo už skôr oznámila prvé zmluvy s firmami Schaeffler a Bosch, významnými dodávateľmi autodielov pre nemecké automobilky, ako sú Volkswagen a BMW.
Snahy EÚ o posilnenie bezpečnosti zdrojov však narážajú na viacero prekážok. Analytici upozorňujú na problémy, ako sú nedostatok financovania, nadmerná regulácia, obmedzený a roztrieštený dodávateľský reťazec v rámci Únie či relatívne vysoké výrobné náklady. To všetko vyvoláva pochybnosti o životaschopnosti ambicióznych cieľov, ktoré si EÚ v tejto oblasti stanovila.
„Európa potrebuje výrazné navýšenie kapacít na výrobu magnetov zo vzácnych zemín, aby sa aspoň priblížila diverzifikovanému dodávateľskému reťazcu pre svojich výrobcov automobilov,“ napísala v e-maile pre CNBC analytička spoločnosti Fastmarkets Caroline Messecar.
Kovy vzácnych zemín, o ktorých sa ešte donedávna hovorilo len zriedka, sa v súčasnej geopolitickej rivalite medzi Spojenými štátmi a Čínou dostali do popredia ako dôležitý nástroj vyjednávania. Peking v októbri súhlasil s odkladom ďalších obmedzení vývozu týchto minerálov v rámci dohody uzavretej medzi čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Predchádzajúce reštrikcie, ktoré Čína zaviedla pri vývoze vzácnych zemín, narušili globálne dodávateľské reťazce a zostávajú v platnosti dodnes.
Najmä Európa čelí dôsledkom colných vojen a s nimi súvisiacich obmedzení v medzinárodnom obchode. Európska komisia vo svojej jesennej makroekonomickej prognóze uvádza, že čínske vývozné obmedzenia narúšajú dodávateľské reťazce v niekoľkých odvetviach vrátane automobilového priemyslu a takzvanej zelenej energie. Otázka diverzifikácie dodávok sa teda dostáva do centra pozornosti európskych politikov, najmä preto, lebo do roku 2030 sa očakáva rast dopytu, zatiaľ čo zásobovanie v rámci EÚ zostáva vysoko závislé od jediného dodávateľa.
V reakcii na to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v októbri oznámila, že Európska komisia pripravuje spustenie plánu s názvom RESourceEU. Ten sa podobá iniciatíve REPowerEU, ktorá rieši inú výzvu – energetickú bezpečnosť. V stredu EK uviedla, že v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov zmobilizuje až tri miliardy eur do projektov zameraných na zvýšenie ťažby a spracovania strategických surovín v rámci Únie.
Čína je nepochybným lídrom v dodávateľskom reťazci strategických surovín. Na jej území sa ťaží takmer 60 percent svetových zásob vzácnych zemín a vyrába sa viac než 90 percent magnetov. Európa je pritom pre Čínu najväčším exportným trhom pre tieto kovy.
Umiestnenie nového závodu v Narve – teda tesne pri hranici s Ruskom – však vyvoláva prekvapenie aj pochybnosti. Keď Rusko vo februári 2022 začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, prezident Vladimir Putin krátko nato vyhlásil, že Narva bola historicky súčasťou Ruska a treba ju získať späť.
