Lekárov väčšinou v rámci Forbes 30 pod 30 oceňujeme v kategórii veda a vzdelávanie. Lekárka Ester Tomajková so špecializáciou na anestéziológiu a intenzívnu medicínu bola ocenená v kategórii sociálni inovátori a verejná správa. Dôvod? Okrem nemocnice môžete ju a jej kolegov nájsť aj medzi bezdomovcami.
Ako čoskoro zisťujeme, Ester je príjemná a zhovorčivá mladá žena, zároveň je staršia sestra svojho o tri minúty mladšieho brata – dvojičky. Rozpráva nám, že väčšinu svojho detstva strávila so starými rodičmi. Babka bola hutníčka a dedko profesor v oblasti baníctva. Dodnes spomína na to, že sa ako deti chodili hrávať s rôznymi prístrojmi do jeho laboratória.
Partnerom výberu 30 pod 30 je VÚB banka.
„Ja vlastne ani neviem, ako som sa dostala k medicíne, ale výber vysokej školy bol čisto na mne. Nikto ma do ničoho netlačil. Dnes si ani neviem predstaviť, že by som urobila niečo iné,“ hovorí mladá lekárka, ktorá pracuje na I. klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.
Chcela by som byť obyčajná dobrá doktorka, chcem pomáhať pacientom a stále sa zlepšovať v rámci svojej profesie.
Hoci zdravotníci na dennej báze zažívajú mnohé náročné situácie a kritické stavy, za najťažšie na svojom povolaní nepovažuje medicínsky, ale skôr sociálny rozmer svojej práce.
Ako budúca anestéziologička si veľmi dobre uvedomuje, že vždy, keď pacientovi pred operáciou podáva anestéziu, to posledné, čo človek vidí, je jej tvár. „Nie vždy sa pacient v kritickom stave po ťažkom zákroku musí z anestézie prebrať. Je to veľká zodpovednosť,“ hovorí.
Archív ET
Napriek tomu by svoju prácu nevymenila za nič iné. „Anestéziológia a intenzívna medicína je veľmi dynamická, počas dňa zabezpečujeme anestéziu na dvadsiatich rôznych sálach a k tomu máme na starosti aj ‚naše‘ oddelenie kriticky chorých pacientov. V žiadnom prípade to nie je stereotypný typ práce, a práve to sa mi veľmi páči,“ dodáva Ester.
Pri výbere špecializácie bola anestéziológia a intenzívna medicína jej prvá a vlastne aj jediná voľba. Ester zaujala aj preto, že téma intenzívnej akútnej starostlivosti sa objavuje v podstate vo všetkých predmetoch, ktoré sa budúci lekári učia na vysokej škole.
„Jedna vec je, že na túto prácu musíte mať potrebné vedomosti a zručnosti, ale musíte na to mať aj povahu. Našou úlohou je zabezpečiť, že pacient prežije operáciu. Ak nastane nejaká komplikácia, musíme vedieť správne zareagovať, aby sme pre operatérov získali toľko času, koľko potrebujú, aby pacient prežil a aby napravili to, čo treba napraviť.“
Homeless not hopeless
Akoby nestačilo, že už samotné povolanie lekára je náročné, veľkú časť svojho voľného času už niekoľko rokov Ester Tomajková trávi v útulkoch pre ľudí bez domova v Košicach a okolí v rámci projektu, ktorý sama pred šiestimi rokmi založila.
Už na strednej aj na vysokej škole bola veľmi aktívna. Počas štúdia na vysokej škole dokonca získala aj prestížne ocenenie Študentská osobnosť Slovenska za lekárske vedy. A práve počas tohto obdobia založila aj projekt zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova, ktorý funguje dodnes.
Archív ET
Homeless not hopeless je iniciatíva, ktorá vznikla v rámci Spolku medikov mesta Košice, ktorého bola Ester členkou. Je súčasťou globálnej siete medikov po celom svete International Federation of Medical Students‘ Associations (IFMSA). Ester pôsobila ako národná koordinátorka pre ľudské práva a premýšľala, čo by sa dalo urobiť pre ľudí bez domova v Košiciach a okolí.
„Aj ľudia bez domova riešia veľa zdravotných problémov. Častokrát majú vysoký krvný tlak a poškodené cievy. Sú medzi nimi diabetici, majú rôzne typy infekcií, ktoré vedú k mnohým zdravotným komplikáciám. Preto som hľadala spôsob, ako by sme týmto ľuďom mohli pomôcť,“ vysvetľuje Ester.
Keď má človek dlh na zdravotnom poistení – čo platí pre drvivú väčšinu bezdomovcov –, má nárok iba na akútnu zdravotnú starostlivosť. Z toho prirodzene plynie veľa problémov.
Prvý výjazd medikov v rámci projektu Homeless not Hopeless absolvovali v júni 2020. „Pamätám si, že vtedy nás prišiel z Bratislavy na prvé dva takéto výjazdy podporiť aj pán profesor Vladimír Krčméry (lekár, odborník na tropickú medicínu a infektológ, zomrel v roku 2022, pozn. red.).“
Postupne nadviazali spoluprácu s rôznymi miestnymi útulkami a organizáciami pre ľudí bez domova, a to nielen v Košiciach. Chodia napríklad aj do neďalekej Rožňavy, poskytujú zdravotnícku pomoc, realizujú rôzne testovania a medzi ľuďmi bez domova zároveň robia zdravotnícku osvetu.
Vysvetľujú im, ako si ošetrovať rany, merať tlak, hovoria o potrebe dodržiavať hygienické návyky. Potrebné financie na lieky či zdravotné pomôcky si organizácia zabezpečuje prostredníctvom grantu z Európskeho fondu solidarity alebo cez firemných sponzorov.
Koncom roka už niekoľko rokov organizujú aj Vianoce pre ľudí bez domova. „Každému pripravíme malý balíček, v ktorom sú nejaké drobnosti. Teplé ponožky, hygienické potreby, zubné kefky, pasty a podobne. Vždy im upečieme aj domáce koláče,“ vymenúva Ester.
Všetky tieto aktivity robia medici na dobrovoľnej báze, ale okrem ľudského rozmeru im to prináša aj možnosť nabrať praktické skúsenosti s prácou s pacientmi pod dohľadom lekára. „Dlhodobo sa u nás hovorí o tom, že v rámci štúdia medicíny máme stále nedostatok praktickej výučby. Toto je možnosť, ako ju získať,“ vysvetľuje.
Keď sa jej na záver rozhovoru pýtame, aký má profesionálny alebo osobný životný cieľ, bez váhania odpovie: „Chcela by som byť obyčajná dobrá doktorka, chcem pomáhať pacientom a stále sa zlepšovať v rámci svojej profesie. Nepotrebujem tituly ani vedúce pozície, to ma neláka.“
