Bloomberg už vo februári upozornil, že nedostatok čipov vyvoláva panické nákupy v automobilovom priemysle.
Náklady na infraštruktúru pre umelú inteligenciu naďalej rastú. Už teraz sa to začína prejavovať rastom spotrebiteľských cien, takže napokon to možno zaplatíme všetci, píše komentátor Bloombergu Chris Bryant. Veľké technologické firmy pravdepodobne v najbližších rokoch investujú niekoľko biliónov dolárov, čo bude ďalej tlačiť nahor ceny komponentov, ako sú grafické procesory a pamäte.
„Čipflácia nie je problém len pre našich technologických veľmožov, ktorí sa nejako potrebujú dopracovať k finančnej návratnosti svojich investícií. Rozmach umelej inteligencie vytláča aj ponuku konvenčnejších čipov. Keď zistíte, že váš ďalší smartfón alebo herná konzola stojí oveľa viac než naposledy, môžete z toho viniť AI,“ uviedol Bryant.
Každý, kto necháva AI programovať, alebo používa AI agentov na vyplnenie daňového priznania, zvyšuje dopyt po hardvérových komponentoch, ktoré tieto činnosti umožňujú. Čipová kríza pritom po novom začína doliehať aj na centrálne procesorové jednotky, teda CPU, ktorých sa vývoj okolo AI spočiatku až tak nedotkol. To sa však zmenilo s nástupom autonómnych AI agentov, ktorí sa bez výkonných procesorov nezaobídu.
Technologické spoločnosti sú pre vysoké náklady na komponenty nútené platiť „daň z pamäte“ a „daň z Nvidie“, teda prirážku spôsobenú výraznou nerovnováhou medzi vysokým dopytom a nedostatočnou ponukou. Trhová hodnota najväčších dodávateľov pamäťových čipov DRAM tak spolu presahuje 2,8 bilióna dolárov, čo je približne 2,38 bilióna eur, a výdavky technologických gigantov na pamäťové jednotky by v roku 2026 mali tvoriť 30 percent ich kapitálových výdavkov.
Bloomberg už vo februári upozornil, že nedostatok čipov vyvoláva panické nákupy v automobilovom priemysle, ktorý sa stále spamätáva z výpadkov z čias pandémie covidu-19. Výrobcovia spotrebnej elektroniky vrátane spoločností Xiaomi, Samsung a Dell na prelome roka zákazníkov varovali, aby sa tento rok pripravili na citeľné zdražovanie.
„Zdá sa, že obrovský dopyt po polovodičoch, pamäťovej kapacite a ďalších súčiastkach potrebných na budovanie infraštruktúry umelej inteligencie sa začína premietať do spotrebiteľských cien,“ uviedla ekonómka Tiffany Wildingová zo spoločnosti Pimco.
„Ak americká centrálna banka Fed pre tento vývoj nebude môcť znížiť úrokové sadzby, sústredené a neuveriteľne nákladné úsilie laboratórií zaoberajúcich sa umelou inteligenciou o dosiahnutie superinteligencie nebude vyzerať len ako finančná ľahkovážnosť. Zo spoločenského hľadiska to znamená, že za to napokon zaplatíme všetci,“ napísal Bryant.
Výdavky na investície do AI a súvisiacej infraštruktúry by sa podľa odhadu spoločnosti Gartner mohli tento rok vyšplhať na 2,5 bilióna dolárov, teda približne 2,1 bilióna eur, čo by v porovnaní s minulým rokom predstavovalo nárast o 44 percent.
Britská centrálna banka vlani uviedla, že ocenenie akcií na amerických burzách sa podľa niektorých ukazovateľov podobá oceneniu zaznamenanému v blízkosti vrcholu takzvanej dotcomovej bubliny. Tá praskla v roku 2000. Od roku 1995 do vrcholu bubliny v marci 2000 index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených veľa akcií technologických firiem, vzrástol približne o 600 percent. Následne však do októbra 2002 klesol o 78 percent, čím vymazal všetky zisky z predchádzajúceho obdobia.
