Jedným z dôvodov rôzneho prístupu centrálnych bánk je podľa analytika ich rozdielny mandát.
V septembri čaká Európsku centrálnu banku aj americký Federálny rezervný systém menovopolitické zasadnutie. Zdá sa však, že každá z nich sa vydá iným smerom, predpokladá ekonomický analytik finančného domu Uniqa Václav Franče.
Pripomenul, že ECB si počas leta dala prestávku v sprísňovaní menovej politiky a ponechala úrokové sadzby bez zmeny. „V septembri by však mala nadviazať na cyklus zvyšovania sadzieb, ktorý odštartovala v júni. Depozitná sadzba by sa tak mohla zvýšiť na 2,50 percenta,“ avizoval.
Naopak, Fed s najväčšou pravdepodobnosťou sadzby zatiaľ nezvýši. Pravdepodobnosť tohto kroku podľa analytika v posledných týždňoch výrazne klesla. „Kým ešte na konci júla sa pohybovala približne na úrovni 70 percent, aktuálne je len okolo 30 percent,“ priblížil. Základná americká úroková sadzba je aktuálne na úrovni 3,50 percenta až 3,75 percenta.
Jedným z dôvodov rôzneho prístupu centrálnych bánk je podľa analytika ich rozdielny mandát. Americký Fed musí totiž pri svojich rozhodnutiach zohľadňovať nielen infláciu, ale aj vývoj na trhu práce a ten v Spojených štátoch v júli nečakane oslabil. „V takomto prostredí by sa Fedu zvyšovanie sadzieb obhajovalo len veľmi ťažko. ECB sa, naopak, sústreďuje predovšetkým na cenovú stabilitu a vývoj inflácie,“ vysvetlil Franče.
Dôležitú úlohu zohráva podľa neho aj politické prostredie. Hoci Fed zostáva formálne nezávislou inštitúciou, v poslednom období čelil tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dlhodobo presadzuje nízke úrokové sadzby. Aj nový predseda centrálnej banky Kevin Warsh bol do funkcie vymenovaný prezidentom Trumpom, čo vyvoláva otázky o jeho nezávislosti. ECB sa správa ako štandardná nezávislá centrálna banka a podobným tlakom čeliť nemusí, vyzdvihol analytik.
O schopnosti Fedu udržať infláciu pod kontrolou začínajú podľa neho pochybovať aj finančné trhy. Výnos amerických 30-ročných štátnych dlhopisov už dosiahol aj 5,31 percenta, čo bola najvyššia úroveň za 19 rokov. „Na prvý pohľad sa môže zdať paradoxné, že Fed sadzby nezvyšuje, no úrokové miery v ekonomike napriek tomu rastú. Centrálne banky totiž ovplyvňujú najmä krátkodobé úrokové sadzby. Dlhodobé sadzby sú do veľkej miery odrazom očakávaného vývoja inflácie. A ten sa v dôsledku príliš benevolentného prístupu Fedu zhoršuje,“ doplnil Franče.
