Nemecké hospodárstvo už tri roky stagnuje a hrubý domáci produkt v uplynulých dvoch rokoch klesal.
Nemecká centrálna banka zhoršila odhad rastu domácej ekonomiky na budúci rok na 0,6 percenta. Uviedla to v dnešnej polročnej aktualizácii svojich hospodárskych prognóz. V júnovom výhľade pritom počítala s rastom na úrovni 0,7 percenta.
Napriek tomu by sa najväčšia európska ekonomika mala vyvíjať lepšie než v tomto roku. Nemecko však zároveň smeruje k najvyššiemu rozpočtovému deficitu od svojho znovuzjednotenia. Podľa centrálnej banky je preto nevyhnutné okamžite konať, aby zostali verejné financie pod kontrolou.
Nemecké hospodárstvo už tri roky stagnuje a hrubý domáci produkt v uplynulých dvoch rokoch klesal. Na tento rok centrálna banka najnovšie predpovedá rast o 0,2 percenta, hoci doteraz očakávala stagnáciu. Za miernym zlepšením sú však najmä vládne výdavky, poznamenala Deutsche Bundesbank, čo je oficiálny názov nemeckej menovej autority.
Nemecko disponuje masívnym priemyslom, ktorý sa však pre vyššie ceny presadzuje na kľúčových exportných trhoch čoraz ťažšie. Obyvatelia navyše namiesto míňania radšej sporili a vláda držala výdavky na nízkej úrovni. Zmena nastala až tento rok, keď kancelár Friedrich Merz presadil nové pravidlá vykazovania výdavkov a prisľúbil viac peňazí na zbrojenie a infraštruktúru. Podľa agentúry Reuters to podporí oživenie priemyslu a vedie aj k zlepšeniu spotrebiteľskej nálady.
„Hoci bude rozbeh mierny, tempo rastu sa bude postupne zvyšovať,“ uviedol šéf Bundesbanky Joachim Nagel. „Od druhého štvrťroka 2026 sa hospodársky rast výrazne zrýchli, najmä vďaka vládnym výdavkom a oživeniu exportu,“ dodal.
Centrálna banka však varovala, že mzdy začínajú rásť príliš rýchlo a ich dynamika by mohla niekoľko rokov zostať nad dlhodobým priemerom. To si vyžiadalo výraznejšie zmeny v prognózach inflácie. Reálne mzdy v tomto roku vzrastú celkovo o 4,7 percenta a v budúcom roku o 4,0 percenta. V nasledujúcich rokoch sa tempo rastu miezd spomalí na 3,0 percenta, a to z dôvodu nízkej nezamestnanosti, narastajúceho nedostatku pracovných síl a predlžovania pracovného času zamestnancov, predpovedá banka.
Rýchly rast miezd udržiava infláciu na vyšších úrovniach, než sa pôvodne predpokladalo. V budúcom roku by mali spotrebiteľské ceny vzrásť o 2,2 percenta, pričom doterajší odhad bol 1,5 percenta. Ak sa neberú do úvahy ceny potravín a palív, ktoré v poslednom období tlmili celkový rast cien, jadrová inflácia v budúcom roku dosiahne 2,4 percenta namiesto doteraz odhadovaných 1,9 percenta.
2 min
2 min
Tesla prekvapila rekordným štvrťrokom. Predaj výrazne prekonal očakávania analytikov
3 min
3 min
Vinci Construction CS vlani zvýšila zisk pred zdanením o 47 percent, výnosy vzrástli na 35 miliárd
2 min
2 min
Nezamestnanosť v Európe bez väčších zmien. Výnimkou je trh práce mladých do 25 rokov
4 min
4 min
AI, čipy a Ázia valcujú trhy. Kde investori zarobili najviac v prvej polovici roka
3 min
3 min
Súd EÚ potvrdil rekordnú pokutu pre Google. Za zneužívanie Androidu zaplatí 4,125 miliardy eur
2 min
2 min
OpenAI zvažuje odovzdať americkej vláde päťpercentný podiel. Chce si zlepšiť vzťahy s Trumpom
2 min
2 min
Najznámejšia kryptomena bitcoin sa prepadla najnižšie za 21 mesiacov
3 min
3 min
Rusko uzavrelo hraničné priechody pre vlaky s Estónskom, Lotyšskom a Fínskom. Nevieme, čo tým sleduje
2 min
2 min
Google má podľa súdu zaplatiť firme PriceRunner odškodné 1,26 miliardy eur
3 min
3 min
Konsolidovaný zisk Agrofertu vlani klesol o 4,9 miliardy na 2,2 miliardy korún
2 min
2 min
Inflácia v eurozóne v júni klesla na 2,8 percenta. Slovenská je na 3,5 percenta, ale klesla tiež
2 min
2 min
„Okno príležitosti“: Ukrajina žiada Európsku úniu o ďalšiu vojenskú pomoc, chce využiť situáciu
2 min
2 min
Vpustite Italo! Nemecký regulátor obmedzí štátnu Deutsche Bahn, šancu dostane aj taliansky dravec
3 min
3 min
Trumpova administratíva zrušila obmedzenia AI modelov Fable a Mythos od Anthropiku
2 min
2 min
Výrobky Nestlé nebudú obsahovať umelé potravinárske farbivá
Revízia očakávaného vývoja inflácie v Nemecku je jedným z hlavných dôvodov, prečo Európska centrálna banka tento týždeň zvýšila svoju inflačnú prognózu pre eurozónu na budúci rok na 1,9 percenta z doterajších 1,7 percenta. Zároveň naznačila, že nateraz neplánuje meniť svoju menovú politiku.
Berlín sa chystá v najbližších rokoch investovať stovky miliárd eur do infraštruktúry a zbrojenia, čo znamená odklon od dlhodobého dôrazu na fiškálnu disciplínu. Vláda sa snaží oživiť ekonomiku, ktorá postupne stratila konkurencieschopnosť. Bundesbanka odhaduje, že tieto investície v kombinácii s daňovými úľavami a transfermi zvýšia v roku 2028 vládny deficit na 4,8 percenta HDP. To by bola najvyššia úroveň od roku 1995, respektíve od zjednotenia krajiny.
Nemecká centrálna banka, ktorá vláde radí v otázkach hospodárskej politiky, upozornila, že by išlo o porušenie fiškálnych pravidiel zakotvených v ústave. Vyzvala preto kabinet, aby prijal adekvátne opatrenia. „Momentálne nie je jasné, ako chce spolková vláda riešiť naliehavú potrebu zabezpečiť dodržiavanie národných fiškálnych pravidiel do roku 2028,“ uviedla Bundesbanka.
Aj pri vyšších deficitoch zostane pomer dlhu k HDP v Nemecku relatívne nízky. Do roku 2028 by sa mal zvýšiť na 68 percent z predpokladaných tohtoročných 63 percent. Na porovnanie – Taliansko a Francúzsko majú pomer dlhu k HDP už teraz výrazne nad hranicou sto percent. Fiškálne pravidlá EÚ v rámci Paktu stability a rastu však stanovujú, že dlh by nemal prekročiť 60 percent HDP.
Nemecko pred rokmi zaviedlo takzvanú dlhovú brzdu, ktorá obmedzuje vládne pôžičky na 0,35 percenta HDP. Súčasná koaličná vláda zložená z konzervatívneho bloku CDU/CSU a sociálnych demokratov však získala výnimku na výdavky na obranu a pre špeciálny fond na infraštruktúru v objeme päťsto miliárd eur.
Bundesbanka však odhaduje, že veľká časť deficitu v roku 2028 bude prameniť zo sociálnych výdavkov a ďalších investícií. „Dôjde k poklesu príjmov v dôsledku rôznych daňových úľav a k dodatočným výdavkom v rámci transferov,“ uviedla centrálna banka. Na druhej strane, celkový kumulatívny efekt výdavkov na infraštruktúru a obranu podľa nej pridá medzi rokmi 2025 a 2028 približne 1,3 percentuálneho bodu k HDP. Banka odhaduje, že každé euro investované do týchto sektorov prinesie ekonomike zhruba 70 centov.
